Jeho správy o Turecku čítajú politici na celom svete. Expert think tanku International Cris Group
Žijete v Istanbule dlhé roky, videli ste už niečo podobné, ako sa deje teraz na námestí Taksim?
„Je to bezprecedentné, takto spontánne som ešte nevidel ľudí protestovať. Mnohé tabu boli prelomené.
Aké máte na mysli?
„Kritiku vlády, najmä osobne premiéra Recepa Tayyipa Erdogana.“
Erdogan zvolil konfrontačný tón, nestratil zbytočne nervy?
„Je v ťažkej situácii. Oveľa skôr mal prejaviť empatiu s demonštrantmi a pridať sa k veľmi pokojnému postoju prezidenta či vicepremiéra. Namiesto toho, aby oslovil čo najširšie publikum, zvolil konfrontáciu. Klasicky z problémov viní zahraničné sily, no tie tu nezohrávajú nijakú rolu. Dúfam, že nakoniec zvolí otočku a pokúsi sa nájsť kompomis s demonštrantmi.“
Tých označil za vandalov, bolo to od neho fér?
„Určite nie. Samozrejme, v dave sa objavili aj radikáli, ktorí hádzali Molotovove koktaily a zničili množstvo obchodov a áut. Počas jedného veľkého nočného protestu, som však videl, ako ľudia mohli ľahko rabovať obchody s rozbitými oknami, no až na jednu výnimku to nikto neurobil. Väčšinou ide o ľudí strednej triedy bez politickej príslušnosti.“
Po skončení volebného obdobia v roku 2015 chce byť Erdogan prezidentom. Je možné, aby si posilnil prezidentské právomoci?
„Je to jedna z vecí, ktorej sa demonštranti boja. Ťažko predvídať. Najdôležitejšie bude, ako sa zmení ústava v kurdskej otázke, ktorá je teraz najdôležitejšia. Erdogan v poslednom čase ukázal veľkú odvahu pri jej riešení (dosiahol napríklad stiahnutie sa bojovníkov Kurdskej strany pracujúcich za hranice krajiny, pozn. red.).
Viac ako o obave z islamizácie spoločnosti sa teraz hovorí o autokratických metódach jeho režimu. Kedy sa to prelomilo?
„Použitie silných policajných manévrov, drsné prejavy či zatýkanie právnikov, všetko dokopy vyvoláva pocit úpadku tureckej politickej scény. Tá sa nepohla od roku 2008. Jedným z dôvodov je aj zmrazenie prístupových rokovaní s Úniou. Európa urobila veľa chýb voči Turecku. Mnohí jej politici boli krátkozrakí, keď na Turecko útočili pre domáce politické dôvody. Faktom však je, že Ankara zastavila implementáciu európskych štandardov, keďže si myslela, že Európa ho za to nikdy neocení. Bolo by správne, keby s Erdoganom zvolila otočku aj Únia.
Veľké turecké médiá zo začiatku ignorovali protesty, mnohí novinári sú vo väzení. Má Turecko problém so slobodou slova?
„Je problém, že veľké médiá vlastnia podnikatelia, ktorí robia biznis s vládou, a preto všetko, čo sa týka premiéra, berú veľmi citlivo. To sa ukázalo počas prvých dní demonštrácií, ktoré boli pokrývané len veľmi málo. Určite je tu problém so slobodou slova. Novinári sú vo väzení, ale tiež treba vedieť, že dve tretiny prípadov súvisia s kurdskou otázkou, s povstalcami z PKK. Súvisí to so zlou legislatívou. Tú síce Erdogan nevymyslel, ale využíva ju.“
Vládna strana útočí na sociálne siete s tým, že sú horšie ako bomby.
„Erdogan je nahnevaný a v niečom má pravdu, keď sa na Facebooku či Twitteri písali nezmysly o použití chemických zbraní. Lenže to sa nedá vyriešiť útokom na sociálne siete, ale tým, že Turecko bude mať dôveryhodné médiá, ktorým sa bude dať veriť.“
Mala by Únia nejako zasiahnuť?
„Mala by sa s Erdoganom podeliť o svoje skúsenosti. Veď veľmi podobné chvíle zažívali aj iné krajiny v Únii, zoberme si, ako španielska vláda čelila indignados (hnutie rozhorčených, najmä nezamestnaných mladých Španielov, pozn. red.) či Londýn hnutiu Occupy. Istanbul sa od toho veľmi nelíši.“