ŠTRASBURG. Poslanci Európskeho parlamentu v stredu schválili dlho diskutovanú reformu schengenského systému. Sloboda pohybu v rámci neho bude podľa nich vďaka novým pravidlám lepšie chránená.
Legislatívny balík upravujúci správu schengenského priestoru, na ktorom sa parlament vopred dohodol so zástupcami Rady Európskej únie, pozostáva z dvoch nariadení.
Prvé zavádza nový mechanizmus schengenského systému, ktorý by mal pomôcť pri riešení krízových situácií. Druhé nariadenie stanovuje spoločné pravidlá pre výnimočné situácie, kedy bude dočasne možné obnoviť kontroly na vnútorných hraniciach.
Inšpekčné tímy budú môcť odteraz po prvýkrát vykonávať neohlásené kontroly na hraniciach medzi členskými štátmi. Ich cieľom je monitorovať pokusy o zavedenie nezákonných kontrol na vnútorných hraniciach.
Pri návštevách vonkajších hraníc by mali byť členské štáty upovedomené aspoň 24 hodín vopred. Kontrolné tímy budú pozostávať z expertov z členských štátov, Európskej komisie a ďalších orgánov Európskej únie.
V prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti by kontroly mohli byť obnovené na 30 dní s možnosťou predĺženia na maximálne šesť mesiacov.
Novelizovaný text kódexu zdôrazňuje, že akékoľvek obnovenie kontrol na vnútorných hraniciach by malo ostať poslednou možnosťou - výnimočným opatrením s prísne obmedzeným rozsahom a dĺžkou trvania.
Prijatie takéhoto opatrenia musí vychádzať z konkrétnych objektívnych kritérií a z posúdenia jeho nevyhnutnosti, čo by sa malo monitorovať na úrovni únie.
Zóna voľného pohybu vznikla v roku 1995 na základe dohody lídrov piatich zakladajúcich krajín, ktorí ju podpísali v roku 1985 v luxemburskom meste Schengen. Jej súčasťou je dnes 26 krajín a viac ako 400 miliónov obyvateľov.
Okrem Bulharska a Rumunska nie je spomedzi krajín EÚ jej členom ani Cyprus, výnimku požívajú Británia a Írsko.
