WASHINGTON. Americká vláda sa dostala k 400 stranám z denníka Alfreda Rosenberga, dôverníka nacistického vodcu Adolfa Hitlera, ktorý zohral hlavnú rolu pri vyhladení miliónov židov a ďalších pre nacistov nepohodlných ľudí počas druhej svetovej vojny.
Denník bol dlhé roky stratený, píše agentúra Reuters. Dopĺňa, že objavenie denníka oficiálne oznámia tento týždeň na tlačovej konferencii v Delaware.
Podľa predbežných záverov americkej vlády by denníkové zápisky mohli ponúknuť nový pohľad na stretnutia Rosenberga s Hitlerom a ďalšími nacistickými pohlavármi, vrátane Heinricha Himmlera a Hermana Göringa.
Sú v ňom aj podrobnosti o nemeckej okupácii Sovietskeho zväzu, vrátane plánov na masové vyvraždenie židov a Východoeurópanov.
Písal aj o napätí vo velení
Dokumentácia má značný význam pre štúdium nacistickej éry vrátane histórie holokaustu, uvádza sa v hodnotení vypracovanom americkým Múzeom holokaustu (Holocaust Memorial Museum) vo Washingtone.
Rosenbergov denník mnohé známe fakty potvrdzuje, ale niektorým protirečí.
Ako spisy Rosenberga odporujú doteraz známym skutočnostiam, zatiaľ nie je jasné. Predstavitelia amerických úradov zdôrazňujú, že analýzy denníka odborníkmi z washingtonského múzea holokaustu sú len predbežné.
Denník obsahuje zmienky o napätí vo vnútri nemeckého najvyššieho vojenského velenia - najmä o kríze spôsobenej letom Rudolfa Hessa do Británie v roku 1941 a o rabovaní umeleckých zbierok v celej Európe a v roku 1940 založil Einsatzstab Reichleiter Rosenberg - organizáciu na systematické habanie a neskoršie využívanie tzv. opusteného židovského kultúrneho majetku.
Ide o súbor Rosenbergových zápiskov od jari 1936 do zimy 1944. Väčšinu strán písal svojím typickým písmom so šikmým sklonom.
Niektoré zápisky sú napísané na stránkach vytrhnutých z kníh, iné na zadnej strane oficiálnych hlavičkových papierov.
Vplyvný nacistický ideológ
Rosenberg bol istý čas najmocnejším a najvplyvnejším nacistickým ideológom, najmä pokiaľ ide o rasové otázky.
Viedol zahraničné oddelenie nacistickej strany, bol editorom nacistického denníka a od roku 1942 aj ríšskym ministrom pre okupované východné územia. Viaceré z jeho odkazov pre Hitlera boli použité ako dôkaz počas norimberských procesov.
Po druhej svetovej vojne ho norimberský tribunál usvedčil zo zločinov proti ľudskosti. Rosenberg patril k desiatke vysokopostavených nacistických úradníkov, ktorých popravili obesením v októbri roku 1946.
Jeho denník, ktorý súdu poslúžil aj ako dôkazový materiál, sa po procese stratil. Z jeho krádeže bol dlho podozrievaný norimberský prokurátor Robert Kempner, ktorý ho údajne prepašoval do USA, kam ušiel z Nemecka v 30. rokoch.
Práve Robertovi Kempnerovi sa pripisuje zásluha na objavení protokolov z Wannsee, kde sa v roku 1942 konala konferencia, na ktorej predstavitelia nacistického režimu schválili koordinovanú genocídu židov, nazývanú aj konečné riešenie.
Kempner vo svojej monografii citoval z Rosenbergových denníkov a v roku 1956 jeden z nemeckých historikov publikoval časť Rosenbergových záznamov z roku 1939 a 1940. Denník ako taký sa však od procesov v Norimbergu nikde neobjavil.
Keď Kempner v roku 1993 vo veku 93 rokov zomrel, začali sa takmer desať rokov trvajúce spory o jeho písomnú pozostalosť medzi jeho deťmi, bývalým osobným tajomníkom, správcom pozostalosti a múzeom holokaustu. Deti súhlasili s odovzdaním dokumentov múzeu a keď si ich v roku 1999 preberalo, ukázalo sa, že niekoľko tisíc strán chýba.
V tom istom roku sa kauzou začala zaoberať FBI. Múzeu holokaustu sa odvtedy podarilo zhromaždiť viac ako 150-tisíc listín, vrátane písomností, ktoré mal Kempnerov bývalý tajomník Herbert Richardson.
