V uliciach tureckých miest môžete počas protivládnych protestov vidieť množstvo zástav. Turecké, komunistické, vlajku Kurdov, LGBT či študentských spolkov.
Zástavu Európskej únie by ste v rukách demonštrantov hľadali márne. V Istanbule ju bolo vidno len v piatok, keď sa v meste uskutočnila konferencia Turecka a Únie.
Tieto protesty nie sú o Európskej únii. Napriek tomu by väčšina tých, ktorí už skoro dva týždne protestujú proti tvrdým zákrokom polície (slzotvorný plyn použila cez víkend v Ankare) a proti politike vlády, rada videla tureckú vlajku na stožiari v Bruseli. Na rozdiel od väčšiny Turkov, z ktorých 60 percent je proti.
Mohli by robiť v Európe
So vstupom by súhlasila aj Ebru Selenová, ktorá práve skončila štúdium na univerzite. Napriek kríze je podľa nej ekonomická situácia za hranicami Turecka stále lepšia.
„Veľa Turkov má problém so splácaním pôžičiek. Môj univerzitný diplom uznávajú aj v zahraničí. Ak by sme sa stali členom, mohla by som sa pokúsiť nájsť si zamestnanie v krajinách Únie, kde je viac pracovných príležitostí,“ hovorí.
Zároveň však dodáva, že so stranou AKP, ktorá na čele s premiérom Recepom Tayyipom Erdoganom vládne krajine už desaťročie, sa Turecko nestane členom Únie skôr ako za 20 až 30 rokov.
Vlajka Únie viala len počas konferencie. FOTO - SITA/AP
Spomalenie reforiem
Túto jeseň uplynie päťdesiat rokov od podpísania Ankarskej dohody, ktorá odštartovala cestu Turecka do Únie. Hoci ide o okrúhle výročie, nie je veľmi čo oslavovať.
Za posledné tri roky sa vláde nepodarilo otvoriť žiadnu kapitolu. Na to, aby Ankara úspešne dokončila prístupové rokovania, ich musí otvoriť ešte dvadsaťjeden, ale osemnásť z nich blokuje buď Únia ako celok, alebo jednotlivé členské štáty.
Európska komisia vo výročných správach, ktoré monitorujú pokrok Turecka, už dlhšie poukazuje na to, že proces reforiem sa v posledných rokoch spomalil.
Po tom ako turecký minister pre európske záležitosti Egemen Bagis označil poslednú správu Komisie za „zaujatú a neopodstatnenú“, vydalo Turecko prvýkrát svoju vlastnú správu o pokroku s cieľom presvedčiť tých, ktorí o výsledkoch súčasnej vlády pochybujú. No nie veľmi sa to darí.
„Odkedy sa Turecku začalo dariť ekonomicky, AKP sa od Európy iba vzďaľuje,“ hovorí doktor Ozan Hasimoglu, ktorý pri protestoch v parku Gezi ošetroval zranených.
„Na začiatku to vyzeralo s naším členstvom vďaka reformám AKP sľubne. Neskôr však zmenila strana smerovanie nielen v oblasti zahraničnej, ale predovšetkým domácej politiky. Práve preto ľudia teraz chcú, aby Erdogan odstúpil.“
Premárnená konferencia
Hlavným cieľom medzinárodnej konferencie, ktorú v piatok a sobotu zorganizovalo v Istanbule turecké ministerstvo pre európske záležitosti, bolo rozprúdiť stagnujúcu diskusiu o spoločnej budúcnosti Turecka a Únie. Medzi rečníkmi bol aj slovenský premiér Robert Fico.
Ten sa kritike Erdogana vyhol, tvrdší bol eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle.
Na konci prvého dňa vyjadril na svojom Twitteri sklamanie z toho, že konferencia bola premrhanou príležitosťou, pretože sa počas nej nepodarilo dosiahnuť porozumenie k tým, ktorí v uliciach „volajú po rešpekte a dialógu“ .
Minister pre európske záležitosti Egemen Bagis na neho okamžite reagoval tak, žeeurokomisár vraj prejav tureckého premiéra celkom nepochopil.
„Premiér Erdogan povedal, že je otvorený demokratickým požiadavkám, ale nepoddá sa terorizmu a vandalizmu,“ odkázal Fülemu na svojom Twitteri.
A práve to ľuďom prekáža. Stredoškolský učiteľ Ayhan Caliskan uznáva, že Turecko ekonomicky napreduje. Znepokojuje ho však, že zaostáva v oblasti demokracie a kvality života.
„V Únii všetko funguje podľa určitých štandardov. Existujú rôzne regulácie o predaji potravín, nie je tam až tak rozšírená korupcia ani rodinkárstvo a páči sa mi, že Európania dokážu vyriešiť svoje problémy cez dialóg,“ povedal pre SME. Toho sa zatiaľ Turci v uliciach nedočkali.
Autor: Z Istanbulu od Lenky Peťkovej
