Najviac to odniesla pečeň. Prenikli do nej črepiny a už sa zdalo, že cieľ útočníkov bude splnený. Prezident Ingušska Junus-Bek Jevkurov mal šťastie. Jeho vodič Ramazan zomrel na mieste. Mladší brat Uvajs, jeho telesný strážca, bol vážne zranený. Stalo sa to pred štyrmi rokmi.
O 8. hodine a 17. minúte na ceste neďaleko dediny Nazraň prezidentská kolóna predbiehala Toyotu čiernej farby. V tej chvíli zaznel výbuch. Jeho silu neskôr odhadli na 80 kg TNT.
Jevkurov si okrem deravej pečene odniesol mnohé zranenia vrátane ťažkých popálenín. V Moskve ho dali dohromady. Rodina si priala, aby na prezidentovanie zabudol. Jeho nepriatelia verili, že táto lekcia na odchod stačí.
Mýlili sa. Junus-Bek Jevkurov ešte nemal stehy vonku, a už zasa spravoval krajinu z prezidentského trónu.
Je jar 2013. Neviem, či mám mať radosť, že nás zaradili do prezidentského konvoja a dovolili ísť dve autá za prezidentským autom.
Štát na obrazovke
Jeho kancelária je veľkolepá. Hociktorý vládca oveľa väčšej krajiny mu ju môže závidieť. Trochu zámocký štýl, na ktorý si Kaukazania potrpia.
V pracovnej časti kraľuje obrovská obrazovka. Na nej niečo ako online dopravná situácia. Podľa tvaru je to celé Ingušsko.
Videokamera je očividne v každej dedine. Prezident Jevkurov môže sledovať v reálnom čase všetko, čo sa na území širokom 144 a dlhom 72 kilometrov deje. Kto zo 443-tisíc obyvateľov Ingušska sa hnevá.
Keď sa pozrel na to hemženie svojich poddaných, šťastne sa usmieval. Je dobré mať prehľad. Zvlášť v krajine, kde sa príliš často snaží svojho vládcu niekto zabiť. A nielen jeho.
Prezidenta Jevkurova chceli v roku 2009 zabiť len sto metrov od miesta, kde 5 rokov predtým atentátnik zaútočil na jeho predchodcu Murata Zjazikova. Ten to vzdal a odstúpil. Jevkurov je však húževnatý chlapík. V roku 2008 sa Ingušska na prosbu Moskvy ujal.
Chcú ho dostať Čečeni
„Tak sa teda pýtajte...“ povedal veselo. Bolo 22 hodín 18 minút miestneho času. On je čerstvý, upravený a v plnej sile.
„Vraj denne pracujete až 14 hodín,“ pýtam sa. Bývalý výsadkár najprv zdvihol obočie, ako by chcel naznačiť, že nerozumie. Potom povedal: „Viete, ja nie som talentovaný úradník. A vraj keď sa ti v práci veľmi nedarí, musíš pracovať dlhší čas, aby si to všetko zvládol.“
Už sa nepýtam, čo tomu hovoria podriadení. Ako vojak s nimi často nediskutuje. Zato až nežne vyjednáva s ozbrojencami, ktorých prehovára, aby odišli z hôr domov. „Prosím vás o to,“ vyhlásil verejne. „Budem brániť vaše práva.“
Číslo telefónu 8 928 093 29 29. Lenže mnohí mu nemôžu zabudnúť, že počas čečensko-ruskej vojny sa zúčastnil ako vojak ruskej armády niektorých špeciálnych protiteroristických operácií na území Ingušska, kde mali Čečeni svoje základne.
Prezident Jevkurov ide koncom júna na vojenský súd v Rostove na Done. Bude proti nemu stáť človek, ktorého nazývajú Magas. Pravým menom Magomed Jevlojev, až do smrti slávneho čečenského veliteľa Šamila Basajeva jeho pravá ruka. Likvidáciu Jevkurova však už naplánoval sám.
Staviteľ a projektant
Situácia v Ingušsku je komplikovanejšia, než by sa zdalo z krátkych agentúrnych správ.
Naoko je prezident voleným lídrom všetkých Ingušov. V skutočnosti to je figúrka, ktorú presadí Moskva s väčšou či menšou podporou vládneho klanu. Občas sa Kremeľ zmýli, občas nie. S Jevkurovom to zatiaľ vyzerá nádejne. Už len preto, že je stále živý.
Sprevádzame ho na pole, kde hľadá prezident správne miesto na kopanie základov pre nemocnicu, vytýči parcelu pre vysnívaný heliport. Vynadá projektantovi, že má čosi zle zakreslené, hlavnej architektke, že vychádza z dávno prekonaných štúdií, nechá vytrhať akési koly. Všade ho sprevádza početná ochranka.
S úradníkmi a ministrami prezident už hovoriť vie, s investormi sa plukovník Jevkurov komunikovať učí.
„Áno, priznávam, sedíme na dotáciách z Moskvy,“ povedal a smutno pozrel z okna na supermoderné hlavné mesto bez duše a dopravných zápch Magas, ktoré Rusi zaplatili Kaukazanom, aby si od nich kúpili lojalitu a pokoj.
Nefunguje to na sto percent, ale čiastočne áno. „Nemáme veľké ani stredné priemyselné podniky, ktoré by nás živili. Investori sa k nám boja,“ sťažuje sa.
Takto vyzerá Nazraň. FOTO - AUTORKA
Investori sa boja
Ingušsko je popri Dagestane zo všetkých severokaukazských republík najviac postihnuté bandami, terorizmom, korupciou na všetkých úrovniach i islamským extrémizmom prepleteným s miestnou mafiou a tajnými službami.
I najstrašnejší teroristický útok v histórii Ruska – útok na základnú školu v severoosetskom Beslane, bol uskutočnený zmiešanou čečensko-ingušskou skupinou, ktorá sídlila v ingušskej dedine Psedaž. Vodcom skupiny bol Inguš Ruslan Chučbarov, nazývaný Plukovník.
Prezident Jevkurov dodnes trvá na tom, že väčšina Ingušov sa k rebelom pridáva z donútenia – sú zhnusení korupciou úradníctva, neschopnosťou štátu brániť ich práva, ruskou agresiou.
„V roku 2008 boli naše vlastné príjmy z daní 650 miliónov rubľov. Dnes sme na 2 miliardách 700 miliónoch,“ chváli sa prezident. „V roku 2009 u nás súkromní investori prestavali 200 miliónov rubľov. Vlani a toho roku plánujeme 15 miliónov.“ Ako sa vzápätí dozvedám, i to je dôvod, prečo Junus-Bek Jevkurov hodlá byť i naďalej prezidentom nepokojnej krajinky.
Pokiaľ sa dožije budúcich volieb, bude asi zvolený. Ingušský parlament v máji zrušil priame prezidentské voľby v republike a najsilnejšia strana Jednotné Rusko ho bez sporu vo funkcii potvrdí.
Galantným politikom ostáva i krátko pred polnocou. Na hranici s Čečenskom nás púšťa len so svojou ozbrojenou ochrankou. Podozrievam ho, že mu ani nešlo tak o našu bezpečnosť, ako o to, aby sa jej na chvíľu zbavil. Aby si skúsil, či bez ochranky pár hodín prežije.
Autor: Agentúra Epicentrum
