BRUSEL. Voľby do Európskeho parlamentu v máji 2014 môžu byť v znamení nízkej volebnej účasti a zároveň silnej mobilizácie voličov radikálnych, nacionalistických a protieurópsky zameraných strán.
To sú výsledky prieskumu inštitútu Gallup Europe, ktoré zverejnili v stredu 5. júna.
Prieskum sa vyhol krajinám s krízou
Celoeurópske voľby môžu viesť k drastickým zmenám pre európsku demokraciu, predpovedá správa Gallupovho inštitútu s názvom "EÚ - predvolebné odpočítavanie: Rok pred voľbami".
Prieskum sa uskutočnil v priebehu mája na vzorke po 1500 osôb v šiestich členských štátoch únie: Británii, Dánsku, Francúzsku, Holandsku, Nemecku a Poľsku.
Prieskum sa zámerne vyhol krízou postihnutým krajinám a tým, ktoré podliehajú programom finančnej pomoci, ako sú Grécko, Španielsko či Taliansko.
Podľa prieskumu je však EÚ aj v stabilnejších severných štátoch európskej dvadsaťsedmičky vnímaná stále viac ako externá hrozba a nie ako celok európskych inštitúcií, ktoré chránia záujmy ľudí, uvádza sa v správe Gallupovho inštitútu.
"Namiesto toho, aby Európania vnímali EÚ ako súčasť riešenia problémov, stále viac ľudí v priestore únie to vidí ako súčasť problému," uviedol generálny riaditeľ Gallup Europe Robert Manchin.
Skôr Nemecko ako Francúzsko
Vo Francúzsku, jednom z motorov európskej integrácie, si až 62 percent obyvateľov myslí, že v EÚ sa veci uberajú zlým smerom. Až 51 percent Francúzov kriticky hodnotí úlohu Francúzska ako vedúcej krajiny pri riešení európskych problémov.
V tomto smere lepšie dopadlo Nemecko, s ktorého vedúcou úlohou pri riešení problémov v EÚ súhlasia aj obyvatelia šiestich štátov, v ktorých prebiehal prieskum. Najvyššia miera podpory pre Nemecko je prirodzene medzi Nemcami (54 percent) a najnižšia v Británii (36 percent).
Avšak aj v Nemecku je podpora EÚ nestabilná. Ak by sa v júni konalo referendum o tom, či Nemecko má opustiť EÚ, len polovica Nemcov (49 percent) uviedla, že by chceli v únii zostať.
V Nemecku sú v súčasnosti najmä pravicoví voliči naladení voči EÚ nepriateľsky, kým tábor ľavice je viac naklonený myšlienke zjednocujúcej sa Európy.
Najaktívnejší sú Dáni, najmenej Poliaci
Správa Gallupovho inštitútu uvádza, že aj napriek zvýšenému vplyvu euroskeptických strán zrejme nedôjde k narušeniu súčasného vedenia europarlamentu, kde sa striedajú pri moci dve silné politické skupiny - európski ľudovci a sociálni demokrati.
Aj napriek plánom, aby európske politické strany vymenovali kandidáta na funkciu predsedu Európskej komisie, sa aj v budúcoročných eurovoľbách očakáva nízka volebná účasť.
Najvyšší záujem voličov možno očakávať v Dánsku, kde až 78 percent respondentov uviedlo, že by išlo voliť v prípade, ak by sa voľby konali teraz. V Poľsku naopak až 63 percent ľudí uviedlo, že by sa k volebným urnám nedostavili.
Prieskum ukázal aj to, že voličom záleží na tom, akej národnosti bude budúci predseda EK. Prípadný rumunský kandidát by bol problémom pre 13 percent Dánov, desať percent Francúzov a 12 percent Nemcov.
Rovnako by nemeckí voliči pristupovali aj ku kandidátovi z Grécka. V Holandsku by sa zas voliči zdržali hlasovania pri kandidátovi z Bulharska.
Briti a Poliaci priznali, že ak by išlo o kandidáta z ich krajiny, hlasovali by najmä podľa jeho politickej príslušnosti.
Na otázku, či by v prípade, ak by sa referendum konalo teraz, hlasovali za odchod z EÚ, sa priaznivo vyjadrili iba Briti (55 percent).
V Holandsku bol pomer za a proti polovičný (39 ku 39 percentám), kým voliči v ďalších štyroch štátoch by hlasovali za zotrvanie v únii.
