Keď voda opadne, mnohí Česi betónové hrádze pred oknami nechcú.
PRAHA, BRATISLAVA. Starosta obce Zálezlice ukazuje novinárom tučný fascikel dokumentov.
„To sú len najdôležitejšie povolenia a vyjadrenia úradov, potrebné pečiatky som už prestal počítať. Keď sme po štyroch rokoch mali všetko hotové, povedali nám, že nespadáme pod Povodie Vltavy, ale pod Povodie Labe. Tak sme začali od začiatku,“ hovorí Jiří Čížek pre MF Dnes a ukazuje povolenie na preloženie telefonického kábla. Povolenie má 150 strán.
Zálezlice i mnoho ďalších českých obcí dostali od vlády peniaze na protipovodňové hrádze po roku 2002.
Vtedajšia povodeň patrí k najhorším prírodným katastrofám, aké kedy Česi zažili. Zomrelo 17 ľudí, postihnutých bolo 753 obcí. Škody išli do desiatok miliárd českých korún.
Bez hrádze i Troubky
I tak po jedenástich rokoch protipovodňové hrádze nestoja v desiatkach malých obcí.
Nechránená je podľa Lidových novín i obec Troubky, symbol povodní z roku 1997. Tam by mali ochranu proti vode dostavať o dva roky.
Vláda Petra Nečasa teraz hovorí, že zjednoduší stavebné povolenia na protipovodňové stavby. Sľubuje menej byrokracie, ale aj pomoc pri problémoch s vyvlastnením pozemkov.
„Ak sa niekto vyhýba takýmto stavbám a bráni dohode, treba mať k dispozícii krajný nástroj,“ hovorí minister poľnohospodárstva Petr Bendl. Má pripraviť vláde analýzu s navrhovanými opatreniami.
Vodu zvládli lepšie
Česi hovoria, že tohtoročné záplavy zvládli lepšie ako pred 11 rokmi. Mnohé obce i mestá vrátane Prahy ochránili mobilné zábrany, ktoré postavili hasiči cez noc. Pozdĺž Vltavy mali päť kilometrov.
Ústiu nad Labem nepomohla ani mobilná hrádza. Bola postavená na desaťmetrovú vodu, Labe stúplo na 11 metrov.
Vláda, obce i Česi teraz hrádze chcú. „Keď však opadne voda, ľudia hneď začnú protestovať, že by namiesto stromov mali výhľad na betónovú stenu,“ hovoria pre MF Dnes starostovia českých obcí.
