PRAHA. Uškodila veľká voda, ktorá sa v minulých dňoch prehnala Prahou, Karlovmu mostu? Podľa odborníka Ondreja Šefců z Národného pamiatkového ústavu nie.
"Možno mohla porušiť nejaké kvádre, ale zásadným spôsobom ho nepoškodila," myslí si Šefců v rozhovore pre český portál iDnes.cz.
Nepatrné poškodenie Ak súčasná povodeň most poškodila, tak iba nepatrne a jeho obdivovatelia a návštevníci si nič nevšimnú, myslí si riaditeľ pražskej pobočky Národného pamiatkového ústavu Ondřej Šefců.
"Som presvedčený, že most je v úplne stabilnom stave a že na ňom nie sú také poruchy, ktoré by ohrozovali jeho stabilitu," hovorí Šefců.
"Voda mohla maximálne poškodiť jednotlivé kvádre alebo mohlo dôjsť k vyplaveniu malty z nejakých štrbín na pilieroch. V každom prípade až voda opadne, bude dôležité urobiť obhliadku plášťa."
Podľa odborníka by mohlo dôjsť k takzvanému "vysoľovaniu", ktoré je spojené s dlhším vysychaním jednotlivých častí. "Pred jedenástimi rokmi sa také soľné výkvety objavili na niektorých pilieroch. Vysychalo to vtedy pomerne dosť dlho," pripomenul.
Veľká voda sa okolo historického skvostu za uplynulých sedem storočí prehnala niekoľkokrát. Zrejme najväčšie škody zanechala v roku 1890, kedy voda podmyla dva piliere uprostred Vltavy a v dôsledku toho sa zrútili tri klenby.
"Vzniklo to tým, že rieka bola upchaná naplaveným drevom. Piliere potom boli podmyté v dôsledku extrémnych prúdov," vysvetľuje Šefců.
Pred podobnými problémami sa hasiči v roku 2002 aj tento rok most snažili ochrániť s pomocou bagra s dlhým ramenom, ktorý náplavy vytláčal medzi piliere, aby plávali ďalej.
Voda z boku ťažkým mostom nevadí Mostu podľa odborníka výrazne neuškodila ani najväčšia novodobá povodeň z roku 2002, keď centrom Prahy pretekalo asi 5 300 metrov kubických vody za sekundu. Tento rok bolo maximum asi 3 200 metrov kubických.
"Veľa ľudí si myslí, že poškodenie mosta vznikne tým, že voda tlačí na bok mosta. To je mylná predstava. To, že by voda most odtlačila, platí u ľahkých konštrukcií. Nie u takýchto ťažkých," hovorí.
"Pri kamenných mostoch dochádza k narušeniu podložia a tým dôjde k posunutiu konštrukcie," vysvetľuje s tým, že Karlov most aj jeho predchodca, Juditin most, boli založené na dne rieky. To nie je tvorené pevným podkladom, ale vrstvou štrkov, pieskov a štrkopiesku.
"V súčasnosti by ale k takému javu nemalo vôbec dôjsť, pretože všetky piliere majú takzvaný ochranný golier. Ten prechádza dnom rieky až na skalné podložie," uviedol pamiatkar.
Stabilite Karlovu mosta pomáhajú aj rekonštrukcie. "Po povodni v roku 1890 boli najviac exponované piliere ochránené kesonovou konštrukciou, ktorá zaisťuje, že ten pilier nemôže byť podhrabaný," hovorí Šefců.
Ďalšie dve rekonštrukcie v prvom desaťročí dvadsiateho prvého storočia zabezpečili posledné dva piliere a most dostal nový povrch vozovky.
FOTO: MAFRA - DAN MATERNA
Dutiny v moste? Len stavebné technológie A čo by sa podľa odborníka muselo stať, aby most dopadol zle ako pred viac ako sto rokmi?
"Nechcem maľovať katastrofické scenáre. Ale zničiť by ho mohla azda len obrovská prílivová vlna spojená s pretrhnutím priehrady. Ale to by zrejme padlo viac mostov. Tá vlna by potom zmietla úplne všetko," uzavrel Šefců.
Autor: Vítězslav Bureš, iDnes.cz
