Zábrany možno vyrobiť na prakticky akúkoľvek výšku vody, ale potom rastie technická a finančná náročnosť.
PRAHA. Z technologického hľadiska sú možnosti protipovodňových stien takmer neobmedzené.
Záleží však na peniazoch a celkových miestnych podmienkach. Zábrany sú totiž jedinou viditeľnou súčasťou obrovskej protipovodňovej stavby, z ktorej tvoria iba zlomok nákladov.
"Vyrobiť sa dá prakticky čokoľvek, ale s výškou samozrejme rastie technická náročnosť riešenia," hovorí pre český denník MF DNES konateľ a spolumajiteľ firmy EKO-SYSTEM Petr Zouhar.
Stena nádeje
Mobilné protipovodňové steny, ktoré jeho firma vyrába, chránia pred zatopením predovšetkým Prahu. Dnes je v nej dokončených už sedem etáp, v dobe tisícročnej vody v roku 2002 však bola jeho zábrana jediná a dostala vtedy nálepku "stena nádeje". Ochránila totiž pražské Staré Mesto.
"Najvyššiu stenu máme teraz v Prahe v Troji, ktorá je projektovaná až na výšku 6,2 metra," uviedol Zouhar.
Podľa neho možno vyrobiť zábrany na prakticky akúkoľvek výšku vody, ale potom rastie technická a finančná náročnosť projektu.
"Diely na naozaj vysokú vodu už nevezmete do ruky, ale musí sa napríklad osadzovať autožeriavom," dodáva.
Bez premýšľania
Systém sa naopak snaží vyrábať maximálne jednoduchý, aby sa dal rýchlo zložiť. Diely tak musia byť čo najviac zameniteľné, aby sa pri ich stavbe nemuselo veľmi "premýšľať" a zvládol to prakticky každý.
Protipovodňový systém sa obyčajne skladá z podzemných betónových stien a opatrení na kanalizačnej sieti.
Viditeľné sú potom mobilné zábrany, ktoré sa v prípade firmy EKO-SYSTEM skladajú z oceľových stĺpikov, ktoré sa nasadzujú do stálych prvkov zaliatych v betóne. Tie sú na chodníkoch takmer neviditeľné.
Medzi stĺpiky sa potom dávajú vodorovné diely, ktoré majú medzi sebou ešte tesnenia. Diely sa navyše zaplavujú vodou, čo ešte zvyšuje ich nepriepustnosť.
