ISTANBUL, BRATISLAVA. V sobotu večer demonštrovali Turci v 90 mestách, polícia ich tvrdo rozháňala už tretí deň.
O udalosti sa postupne začali zaujímať medzinárodné médiá, napríklad CNN International vysielala naživo zábery z protestov.
Jej spravodajská dcérska televízia v krajine CNN Türk, však mala počas najväčších protestov proti vláde Recepa Tayyipa Erdogana za posledné roky lepší program. Vysielala dokument o tučniakoch.
Zaujaté správy
Protestujúci v tureckých uliciach sa sťažujú, že hlavné turecké médiá ich protesty ignorujú. Demonštrovali už preto aj pred budovami televízií NTV či HaberTürk.
Zlepšilo sa to až tento týždeň, no podľa mnohých je spravodajstvo zaujaté. Najčítanejšie noviny Zaman priniesli v pondelok materiál s titulkom: Aktivisti podpálili policajné vozidlo.
„Skutočne sme si všimli nedostatok kritického pokrytia, aspoň medzi mainstreamovými médiami,“ hovorí pre SME Barbara Trionfiová z Medzinárodného tlačového inštitútu vo Viedni.
„Správy vyzerajú zaujato a nereprezentujú rozsah protestov,“ dodáva.
Pokrývanie protestov dobre ilustruje, ako sa za vlády premiéra Erdogana zhoršila sloboda slova v krajine. Turecko je momentálne krajina, ktorá väzní najviac novinárov na svete (vlani sto, v súčasnosti okolo 50).
Že má štát vplyv na médiá nie je v Turecku ničím novým.
No kým v roku 2003, keď sa Erdogan stal premiérom, bolo Turecko v rebríčku organizácie Reportéri bez hraníc na 115. mieste (zo 166 štátov), tento rok padlo až na 154. priečku (zo 179 krajín).
Lepšia sloboda tlače je v Iraku, Barme aj v Rusku. Novinári v médiách sa často sami cenzurujú.
„Máme správy o tom, že v médiách je tlak, aby boli menej kritické k vláde. Či už ide o politický, alebo ekonomický nátlak,“ dodáva Trionfiová.
Viaceré médiá vlastnia podnikatelia, ktorí chcú dobre vychádzať s vládou.
Mnohí, ktorí sa nepodriadili samocenzúre, museli odísť. Tento rok prekvapil odchod troch významných novinárov, z toho dvaja boli rešpektovaní komentátori.
„Lichôtky sú v tureckých médiách kľúčové. Nikdy to nebolo také zlé ako teraz,“ povedal prepustený televízny moderátor Nuray Mert pre agentúru McClatchy.
Hrozba zvaná Twitter
Aj preto mnohí ľudia zháňali informácie o protestoch na sociálnych sieťach, Twitteri či Facebooku. Erdogan ešte pred odchodom do severnej Afriky tento týždeň povedal, čo si o tom myslí.
„Je tu hrozba zvaná Twitter. Môžete tam nájsť najhoršie príklady lží. Pre mňa sú sociálne siete najväčšou hrozbou spoločnosti,“ povedal.
A neostalo iba pri slovách. V stredu zatkla polícia 25 ľudí, ktorí šírili informácie o protestoch práve cez Twitter.
Erdogan rozdelil Turkov
Protestuje najmä mladá a sekulárna inteligencia, Turci však nezažívajú obdobu arabskej jari.
1. Ako sa začali protesty
Na začiatku išlo skutočne o stromy. Najmä mladí ľudia odmietali, aby v centre Istanbulu vyrúbali obľúbený Gezi park. Pokojný „sediaci“ protest sa začal minulý týždeň.
Po tvrdom zásahu polície, ktorá použila slzný plyn aj vodné delá, vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí v 90 mestách.
2. Proti čomu protestujú teraz?
Už to nie je o parku, ale o vláde tureckého premiéra Erdogana. Mnohí v uliciach ho vidia ako autoritatívneho premiéra, ktorý nerešpektuje iný názor.
Brutalita polície aj to, že demonštrantov nazval vandalmi, symbolizuje pre nich jeho aroganciu. Protestujúci tiež žiadajú nezaujaté médiá.
3.Kto protestuje?
Protestujú najmä mladí ľudia, stredná mestská vrstva, vzdelaní sekulárni Turci. Naopak robotnícka trieda, veľkí podnikatelia aj vidiek stále stoja pri premiérovi.
4. Je to turecká jar?
Skôr nie. Turecká spoločnosť je rozdelená. Podľa marcového prieskumu má 62 percent Turkov pozitívny názor na tureckého premiéra Erdogana.
Stanica BBC protesty napríklad viac ako k arabským revolúciám prirovnáva k protestom opozície v roku 2011 v Rusku.
