Ako pri novej piesni, napísanej pre nový maďarský štátny sviatok.
Sníval som o marhuli, pod ktorou všetci tancujú, stál som s tebou v obrovskom kruhu v mäkkej tráve na orosenej lúke, naše ruky sa dotýkali, naše chodidlá na seba stúpali, v očiach nám horí plameň šťastia. Postav sa aj ty do kruhu, tancuj ako ťa krv ženie, cíť, ako s tebou bije srdce zeme, veď sme všetci jeden.
Refrén: Marhuľa zreje, plod požehnanej zeme. Marhuľa je po maďarsky barack.
Práve ste čítali text Piesne spolupatričnosti, ktorú má v utorok o 18.00 na výzvu Úradu štátneho tajomníka pre spoločenské styky ministerstva verejnej správy a spravodlivosti v Pešti spievať každé maďarské dieťa na svete.
„Doma, s priateľmi, v škole, organizovane či neorganizovane. Hlavne, aby nás bolo čo najviac,“ píše úrad.
Popík s infantilným textom („naše chodidlá na seba stúpali“ znie aj v maďarčine hlúpo), autorský kolektív zložený najmä z hviezdičiek tamojšej Superstar.
No je v ňom aj manželka námestníka ministra, takže s napätím čakáme, aký bude honorár za tento podlý teroristický útok proti dobrému vkusu. Na oficiálnu nahrávku zverejnenú na stránke ministerstva zneužili i detský zbor maďarského rozhlasu.
Deň národnej spolupatričnosti uzákonil vládny Fidesz na výročie Trianonskej zmluvy a rozpadu niekdajšieho Uhorska.
Z maďarského pohľadu je Trianon právom považovaný za tragédiu. Niet však tragédie, z ktorej by politici nevedeli urobiť frašku. Čím menej sú tí politici demokrati, tým viac im chýba súdnosť a tým je aj fraška zákonite väčšia.
Orbánova odpoveď na Mečiarovu Vivat Slovakia doma nutne podnietila ľudovú tvorivosť.
Niekto prebásnil text, takže už hovorí o obesencovi na pomarančovníku (pomaranč je symbolom Fideszu). Iný pripomína, že marhuľa nebýva práve veľká, tancovať pod ňou hromadne môžu len trpaslíci.
Tretí sa pýta, koľko marhuľovice treba vypiť, aby človeku napadla takáto blbosť. A ešte s ňou liezol na verejnosť.
