Minule ma na trhu ošklbal taký usmievavý bradatý dedko.
Toľko šibrinkoval rukami okolo váhy a chválil svoje reďkovky a cukiny, že som si ani nestihla všimnúť, že mi navážil menej, ako som chcela, ale zaúčtoval asi dvakrát viac.
Doma mi povedali, že bol určite z Perzie (Iránu). Lebo tí, ako je všeobecne známe, klamú. A ešte sú lakomí a hrubokoží, lebo ich nič neurazí.
Ak to ešte niekto nevie, rodina môjho muža pochádza z Iraku a ako sa vie, irackí a iránski židia sa veľmi nemajú v láske. Aj keď odkedy má moja neter priateľa pôvodom z Iránu, uznalo sa, že aspoň tie perzské koberce majú nespochybniteľnú kvalitu.
A potom som začula niečo nepekné o Iračanoch.
Čakala som na dcéru na krúžku, kde sa rozprávali dve staršie panie o nejakej svadbe. Vraj to nestálo za veľa, ale museli tam ísť, lebo to bola rodina ich nebohých rodičov a patrí sa to. To viete, Iračania....
Moja dobrá kamarátka mi minule hovorila, že jej manžel, pôvodom z Paríža, jej vyčíta, že veľa míňa, ale ako hovorí, je to v poriadku, lebo keby mala muža napríklad takého poľského žida, tak by mu musela vyúčtovať všetko. Do posledného šekelu. Lebo oni sú už raz takí. Všetko majú vyrátané.
Tak si tu my žijeme. V takých malých predsudkoch, z ktorých vychádzame najlepšie, samozrejme, my a nie tí druhí. Je to tak všade na svete a je to v zásade žartovné.
Ak si však tento prístup osvoja štátne inštitúcie, je to problém.
Pred niekoľkými dňami sa odohrala ozbrojená lúpež v banke v Beerševe. Zomreli pri nej štyria ľudia a páchateľ spáchal samovraždu.
Hoci sa ešte nevedelo, čo sa deje, polícia vyrukovala s verziou , že v banke lúpia beduíni, ktorí žijú v okolí Beerševy. Lebo tí, ako sa vie, sú lúpežníci.
Potom sa zistilo, že vraždil izraelský žid, evidentne psychicky narušený, ktorému pre systémové zlyhanie neodobrali legálne držanú zbraň.
Zabíjal preto, že mu banka odmietla dať splátkový kalendár na dlh vo výške 1200 eur.
Ak sa pre údajné typické vlastnosti naťahujú občania, je to možno vtipné. Ak takto uvažujú zástupcovia štátu, je to alarmujúce.
