HAAG. Na dovedna 111 rokov väzenia odsúdil v stredu Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu šesticu bosnianskych Chorvátov za vojnové zločiny v Bosne.
Súd ich uznal vinným z ťažkých vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa mali dopustiť v období od roku 1991 do roku 1994 na území Bosny a Hercegoviny.
Zničili aj historický Mostar
Tribunál šiestim Chorvátom pripísal zodpovednosť za vraždy, znásilnenia, prenasledovanie, vyháňanie a terorizovanie bosnianskych Moslimov v období samozvanej chorvátskej republiky Herceg-Bosna.
Najväčšiu politickú zodpovednosť za zločiny podľa verdiktu ICTY nesie bývalý premiér Herceg-Bosny Jadranko Prlič, ktorého tribunál odsúdil na 25 rokov väzenia.
Bývalý minister obrany Herceg-Bosny Bruno Stojič dostal 20 rokov, dvaja generáli Slobodan Praljak a Milivoj Petkovič 20 rokov, exveliteľ polície Valentin Čorič 16 rokov a niekdajší šéf úradu na výmenu vojnových zajatcov Berislav Pušič desať rokov väzenia, spresnil chorvátsky spravodajský server Večernji.hr.
Obžalovaných tiež uznali vinnými zo zničenia historického mosta z obdobia Osmanskej ríše v meste Mostar, hlavnom meste Herceg-Bosny, ostreľovanie ktorého sa stalo symbolom pustošenia počas občianskej vojny v Bosne, pripomína Reuters.
Všetci šiesti obvinení sa dobrovoľne vzdali Haagu 5. apríla 2004. Proces sa začal v roku 2006 a patrí medzi najdlhšie procesy v histórii ICTY. Do väzenských trestov sa odsúdeným započíta aj sedem rokov, počas ktorých v Haagu čakali na verdikt, píše Večernji.
Masakre a etnické čistky
Tzv. Chorvátska republika Herceg-Bosna bola politicko-územným zoskupením oblastí s väčšinovým chorvátskym obyvateľstvom na území Bosny a Hercegoviny v 90. rokoch.
Za republiku s 30 okresmi ju vyhlásil jej prezident Mate Boban 28. augusta 1993 a zároveň požiadal o štatút autonómneho štátu v rámci republík Bosny a Hercegoviny.
Jej hlavným mestom bol Mostar, vláda sídlila v meste Grude.
Oblasť sa počas občianskeho vojnového konfliktu stala dejiskom masakrov civilistov, etnických čistiek a rozsiahleho rabovania.
Herceg-Bosna oficiálne zanikla 30. augusta 1996 na základe dohody vtedajšieho chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana a bosnianskeho prezidenta Aliju Izetbegoviča.
