RANGÚN. Vodkyňa mjanmarskej opozície, laureátka Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij v pondelok odsúdila víkendové rozhodnutie úradov v Arakanskom zväzovom štáte na západe krajiny povoliť moslimom z menšinového etnika Rohingov mať maximálne dve deti.
Toto nariadenie sa nevzťahuje na budhistov a jeho vyhláseniu predchádzali obvinenia z etnických čistiek.
Podľa Su Ťij je diskriminačné a porušuje ľudské práva.
Mjanmarské úrady v nepokojnej časti krajiny obnovili nariadenie z čias vlády vojenskej junty, ktoré zakazovalo rodinám Rohingov mať viac ako dve deti.
Podrobnosti ani metódy jeho uplatňovania úrady nezverejnili, čo vyvolalo obavy z ďalšej diskriminácie moslimskej menšiny Rohingov v Mjanmarsku, ktorú OSN označila za jednu z najprenasledovanejších skupín obyvateľstva vo svete.
Vlani v júni a v októbri vypuklo medzi Rohingami a väčšinovými budhistami krvavé zrážky, ktoré pripravili o život najmenej 200 ľudí a vyhnali z domovov ďalších 120-tisíc ľudí.
Táto populačná politika sa vzťahuje na dve mestá pri hraniciach s Bangladéšom, Buthidaung and Maungdaw, ktoré majú najväčšiu moslimskú populáciu v Mjanmarsku - 95 percent obyvateľov mesta sú moslimovia.
Zo 60-miliónovej populácie Mjanmarska tvoria moslimovia iba asi štyri percentá. Krajina je prevažne budhistická.
V Číne sa uplatňuje politika jedného dieťaťa, nie je však založená na náboženstve a na etnické menšiny sa vzťahujú výnimky.
Mjanmarská vláda nepovažuje Rohingov za jednu zo 135 štátom uznaných etnických menšín. Považuje ich za ilegálnych imigrantov z Bangladéša a odmieta im udeliť občianstvo.
Bangladéš argumentuje, že Rohyngovia žijú v Mjanmarsku už po stáročia a mali by mať občianstvo tejto krajiny.
Dlhé roky čelili rozličným obmedzeniam: potrebovali povolenie, ak chceli vycestovať mimo vlastnú dedinu, páry museli mať povolenie, aby sa mohli zosobášiť a mohli mať maximálne dve deti.
"Nadpočetné" deti nedostali rodný list, nemohli navštevovať školu, cestovať a sobášiť sa, napísala agentúra Associated Press.
