TEL AVIV. Golanské výšiny na hraniciach medzi Sýriou a Izraelom boli napriek svojej histórii a nespornému geopolitickému významu takmer štyridsať rokov relatívne pokojným územím v mimoriadne nestabilnom regióne. Už to neplatí.
Konflikt v Sýrii sa približuje k Izraelom anektovanému územiu a mení politickú a bezpečnostnú mapu.
Napätý pokoj
Na Golanské výšiny sporadicky dopadajú strely, sýrska a izraelská armáda sa na hraniciach občas dostanú k nežiaducej blízkosti, hoci obe strany sa nateraz snažia nerobiť z toho zámienku na niečo väčšie a konflikt už pocítili aj niekoľkí unesení a potom prepustení príslušníci mierových síl OSN.
Ľudia v okolí Golanských výšin sa modlia, aby to zostalo aspoň takto. Sýrsky konflikt sa podľa niektorých pozorovateľov presúva k juhu a teda k výšinám.
Existujú obavy, že sýrska armáda, ktorú môže Asad potrebovať inde, zníži svoje stavy v oblasti a urobí z nej nekontrolovanú zónu, po ktorej sa budú promenádovať militanti s problematickými cieľmi.
Hassan Abú Haníja, ktorý monitoruje islamistické skupiny, denníku Wall Street Journal povedal, že hraničná oblasť sa môže stať východiskovým bodom pre sunnitské skupiny, „ktoré chcú expandovať do Libanonu, Jordánska a na palestínske územia“.
Zaujímavé sú aj pre šiitsky Hizballáh, ktorý sa už aktívne zapojil do bojov v Sýrii a jeho ľudia ich môžu využiť ako základňu pre útok na Izrael.
Izrael na Golanských výšinách buduje bezpečnostný múr, ktorý by mal zabrániť prieniku militantných skupín aj utečencov zo Sýrie. Konflikt však postupuje rýchlejšie ako stavebné práce.
Obavy z konca studenej vojny
Napriek odporu časti verejnosti, ktorá Golanské výšiny chápe ako strategicky významné (z výšin je len 60 kilometrov do sýrskej metropoly Damask), bol Izrael v minulosti ochotný vymeniť ich časť za mier so Sýriou.
Situácia sa teraz dramaticky mení a istoty blízkovýchodnej studenej vojny sú už preč.
V Izraeli v pondelok bolo cvičenie civilnej obrany zamerané na možnosť chemického útoku a Sýria sa opakovane vyhráža, že ak Izrael zopakuje útoky na konvoje zbraní pre Hizballáh na sýrskom území, pôjde si dobyť Golanské výšiny naspäť.
Slovák z Golan: Napätie je vysoké
Keby Rakúšania odišli, ohrozilo by to budúcnosť mierovej misie OSN, hovorí slovenský kapitán Stanislav Plánka.
GOLANSKÉ VÝŠINY, BRATISLAVA. Na viedenskom letisku ich vidno často. V kaki uniformách s armádnymi taškami letia rakúski vojaci na Blízky východ.
Ich 377-členný kontingent na Golanských výšinách je najväčší medzi deväťsto vojakmi mierovej misie OSN, ktorá stráži relatívny pokoj v napätej oblasti medzi Izraelom, Sýriou a Libanonom.
Za a proti embargu
Rakúsko včera na stretnutí ministrov Európskej únie hrozilo, že svojich vojakov stiahne, ak sa nepredĺži zbrojné embargo pre Sýriu. To má vypršať už 1. júna.
Obávajú sa totiž útokov na modré prilby. Švédi a Česi zasa tvrdia, že zbrane by sa mohli dostať aj k moslimským radikálom.
Briti aj Francúzi, ktorí presadzujú zrušenie embarga, chcú dodávkami zbraní oslabiť jednotky Bašara Asada, ktorého diplomaticky aj zbraňami podporujú Irán aj Rusko.
Počet útokov sa zvyšuje
„V prípade, že by sa rakúsky kontingent stiahol, zrejme by to vážne ohrozilo misie OSN na Golanoch,“ povedal SME slovenský kapitán Stanislav Plánka, ktorý tam pôsobí ako pozorovateľ.
Napätie na výšinách je podľa neho teraz veľmi citeľné. „Počet útokov vládnych aj protivládnych jednotiek sa zvyšuje každým dňom.“
Mirek Tóda
