Ministerka chce prilákať do Francúzska cudzincov, ktorí hovoria len po anglicky. Odporcovia sa boja o stratu národnej identity.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Jeden z najvplyvnejších francúzskych denníkov La Libération vyšiel minulý týždeň s titulnou stranou v angličtine.
Podporil tým snahu vlády, aby univerzity mohli učiť predmety aj v najrozšírenejšom jazyku súčasnosti.
„Nesprávajte sa ako poslední obyvatelia obliehanej galskej dediny,“ napísal vnútri.
Francúzi sa totiž radi identifikujú s Asterixom, ktorého dedina ako posledná hrdinsky odolávala oveľa lepšie vyzbrojeným Rimanom. Neskôr to bolo nacistické Nemecko, teraz útoky angličtiny.
Pre Francúzov je totiž jazyk znakom národnej identity, na ktorý nedajú dopustiť.
Preto snaha ministerky pre vyššie vzdelávanie Genevieve Fiorasovej umožniť univerzitám vyučovať aj v angličtine vyvolala búrlivú diskusiu.
„Budeme raz po anglicky hovoriť aj na pôde tohto parlamentu?“ spýtal sa v parlamente odporca zákona Daniel Fasquelle.
Jazyková bariéra odrádza
Fakty
Frankofónny svet
Francúzština je oficiálnym jazykom v 29 krajinách sveta. Okrem Európy ich je najviac v západnej a severnej Afrike.
Materinským jazykom je pre približne 110 miliónov ľudí.
Je to desiaty najpoužívanejší jazyk na svete.
Na internete mu patrí šiesta priečka.
Argumentuje, že ak sa vedecké predmety nebudú učiť po francúzsky, postupne sa z jazyka vytratia najnovšie termíny. Potom vraj francúzština už nebude moderným a živým jazykom.
So zákonom nesúhlasí ani Pouria Armishashi, ktorý v parlamente zastupuje 150-tisíc Francúzov žijúcich v severnej a západnej Afrike.
Francúzske univerzity by sa podľa neho nemali stať kópiami amerických a mali by dať frankofónnym cudzincom možnosť získať kvalitné vzdelanie v ich materčine.
Práve cudzinci sú dôvodom, prečo ministerstvo so zákonom prišlo. „Potrebujeme získavať študentov aj z rozvíjajúcich sa krajín ako Južná Kórea, India či Brazília. Tí do Francúzska pre rečovú bariéru neprichádzajú,“ povedala Fiorasová.
Zdôrazňuje, že pre školy to nebude povinné a v praxi sa to bude týkať asi len percenta predmetov. Zákon jej v dolnej komore parlamentu vo štvrtok prešiel.
Na niektorých elitných a obchodných školách vo Francúzsku sa konajú kurzy v angličtine aj teraz.
„Nefunguje to tak, že výučbou angličtiny úplne odrežete francúzštinu. Naopak, viac ľudí sa začne zaujímať o Francúzsko, budú sa učiť jazyk a sledovať názory tunajších intelektuálov,“ cituje NPR Brita Petra Gumbela, ktorý učí vo Francúzsku.
Presne to je podľa neho tá mäkká sila štátu, o ktorej sa toľko hovorí, krajina by mohla na tom získať.
Odborníci na Prousta
Faktom je, že Francúzi ťažko znášajú, že niekdajší jazyk diplomacie je stále menej využívaný.
Mladí Francúzi radi preberajú anglické výrazy, aj keď im jazykový inštitút ponúka francúzske ekvivalenty.
Upadajúci vplyv francúzskeho jazyka na svetové dianie nechtiac popísala aj Fiorasová.
„Ak nezavedieme angličtinu, francúzsky výskum sa zmení už len na piatich odborníkov na Marcela Prousta sediacich okolo jedného stola,“ varovala.
