Mala len dva roky, keď sa jej otec stal prvým človekom, ktorý letel do vesmíru. O svojom dobrodružstve jej však nikdy nehovoril, ani keď podrástla. Doma ju volal profesorka, pretože sa brala veľmi vážne. Dodnes o svojom súkromnom živote nerada rozpráva a nedáva najavo emócie. Keď však v medzinárodnom mestečku vo Viedni, v sídle Úradu OSN pre vonkajší vesmír, dopozerala predpremiéru nového ruského filmu o živote Juraja Gagarina, v očiach jej bolo vidno slzy. S mladšou sestrou Galinou sú presvedčené, že pravda o nešťastnej smrti ich 34-ročného otca je skrytá v tajných archívoch. Riaditeľka Kremeľského múzea JELENA GAGARINOVÁ.
V novom filme sa Gagarin veľa usmieval, pamätáte si tak na svojho otca aj vy?
Určite, bol veľmi usmievavý. Nemal však na nás veľa času, bol zaneprázdnený. Nebol len pilotom, ale tiež strávil veľa času na Žukovského Vojenskej inžinierskej leteckej akadémii, pretože sa chcel stať armádnym inžinierom. Krátko pred smrťou dostal diplom. Veľa sa tam učil, mal veľa verejných akcií a stal sa súčasťou nového vesmírneho programu. Chcel ešte lietať do vesmíru.
Rozprával sa s vami o svojom prvom lete do vesmíru?
Nie, ani len slovo. To, o čom môžeme hovoriť po 50 rokoch, vtedy nebolo legálne. Nikdy s nami nehovoril o svojej práci. Chcel sa od nej oslobodiť. Bol veľmi nadšený športovec a udržiaval sa vo veľmi dobrej forme. To isté chcel aj od nás.
Aké športy ho zaujímali?
Všetky možné. Celé moje detstvo bolo o lyžovaní, korčuľovaní, gymnastike, plávaní... Môj otec rád hrával volejbal, basketbal, futbal či hokej. Bol veľmi silný muž. Nepotreboval veľa oddychovať. A keď nemal inokedy čas, tak išiel s manželkou aj kamarátmi hrať basketbal či hokej aj o polnoci...
Ako dlho spával?
Stačili mu štyri až päť hodín. Keď bol veľmi unavený, prišiel cez deň domov. Povedal, že má trištvrte hodiny čas, ľahol so a potom sa sám zobudil a pokračoval v práci.
Máte aj vy takú schopnosť?
Nie, to určite nie.
Doma ste mali jedného z najslávnejších ľudí na svete, ako ste to vnímali ako dieťa?
Snažil sa s nami veľa rozprávať a učiť nás rôzne veci, napríklad čítať či bicyklovať sa, keď sme boli veľmi malé.
Páčil sa vám život vo Hviezdnom mestečku?
Bolo to veľmi zvláštne miesto, pretože tam žili veľmi vzdelaní ľudia, ktorí chceli poznať hranice ľudského poznania. Bola som obklopená ľuďmi, ktorí boli hrdí na svoju prácu, že robia niečo dôležité pre ľudský život. Dnešný svet by nebol možný bez objavovania vonkajšieho vesmíru.
Žili ste v okruhu privilegovaných ľudí komunistickým režimom. Rozprávali sa aj o temnejších stránkach režimu, napríklad gulagoch?
Nie, prečo by o tom hovorili? Nebolo to súčasťou ich života. Boli to vojenskí muži a objavovali vesmír.
Vy ste nechceli ísť do vesmíru?
Je to veľmi náročné, myslím, že určené skôr pre silných a zároveň inteligentných mužov. Videla som, aké to bolo pre nich veľmi ťažké a dobrodružné.
Váš otec vám hovoril profesorka, prečo?
Pretože som bola vždy veľmi vážna.
To vám zostalo dodnes, podobne ako vesmír stále ovplyvňuje váš život. Aj keď vás povýšili na riaditeľku Kremeľského múzea, bolo to na výročie Gagarinovho letu do vesmíru...
Vyzerá to tak, ale nespájala by som to. Som historička umenia, dlhé roky som pracovala v Puškinovom múzeu výtvarného umenia.
Takže vám meno Gagarin nepomáha v kariére?
Nemyslím si to.
Rozprával vám otec o svojom drsnom detstve v Smolensku počas druhej svetovej vojne?
Veľmi často hovorieval o nacistickej okupácii, strávil pod ňou tri roky, takže ho to veľmi ovplyvnilo, nemohol ani chodiť do školy, nemali učiteľov, papiere, hladovali.
Keď vyletel do vesmíru, mali ste len dva roky, to si nemôžete pamätať. Keď nešťastne pri nehode zomrel, mali ste deväť. Ako si pamätáte na ten deň?
Pamätám si ho veľmi presne, ale nechcem o tom rozprávať.
Vaša sestra Galina nebola spokojná s koncom vyšetrovania jeho tragickej nehody počas testovacieho letu. Tiež si myslíte, že sa nevie, prečo zomrel?
Nevieme o tom absolútne nič
Prečo si to myslíte?
Narozprávalo sa o tom tak veľa príbehov, napísali stovky papierov, ale to dôležité je tajné dodnes.
Prečo nechcú v Moskve otvoriť archív po toľkých desaťročiach? Ste šéfkou Kremeľského múzea, nepokúšali ste sa využiť svoj vplyv a požiadať o pomoc prezidenta Vladimira Putina?
Nemyslím si, že by to teraz bolo dôležité. Nebolo by dobré začať tento príbeh odznovu. Prebehlo toľko času a nič by to už nezmenilo.
Podľa poslednej teórie spanikáril, keď zistil, že vzduchový ventil v jeho kokpite bol otvorený. Bol Gagarin muž, ktorý rád riskoval?
Nie, vôbec. Bol to vojenský človek. Vedel, že nemôže robiť chyby.
Bol sovietskym človekom?
Samozrejme, bol to sovietsky človek a hrdý komunista.
Kremeľ poznáte veľmi dobre, ako sa vám tam pracuje?
Celé veky sa tam rozvíjala ruská história, asi nepreháňam, keď poviem, že Kremeľ je najzaujímavejšie miesto v Rusku a som hrdá, že tam môžem pracovať.
Je tam nejaká trinásta komnata, kde nemôžete vojsť?
Samozrejme, napríklad rezidencia ruského prezidenta je z bezpečnostných dôvodom úplné tabu.
Stretli ste sa s ním niekedy za múrmi Kremľa?
Niekedy sa stretneme.
Myslíte si, že to bola dobrá myšlienka zmeniť ústavu, aby mohol ešte dvakrát kandidovať za prezidenta?
Nebola zlá. Je dobrý prezident, nie je ľahké zmeniť všetko v krajine. Zmeniť jeden režim na druhý. Prebehlo ešte len dvadsať rokov.
V Moskve sú teraz čoraz častejšie protesty, ktoré volajú po Rusku bez Putina. Je Rusko teraz otvorenejšie kritike?
Je dobré, že ľudia majú príležitosť kritizovať a počuť ich.
Stále je však čo zlepšovať, nie?
Uvidíme.
Gagarin riskoval veľa
Čo by urobili Rusi, keby padol na nepriateľské územie? Vo Viedni mal uzavretú predpremiéru nový ruský film o Gagarinovi.
VIEDEŇ. Presne ako prvý let človeka do vesmíru - 108 minút trvá nový ruský film o prvom lete človeka do vesmíru – Gagarin. Prvý vo vesmíre.
Historická dráma režiséra Pavla Parchomenka neprináša žiadne nové fakty, miestami je však prekvapivo kritická.
Ukazuje napríklad, ako Jurij Gagarin toho slávneho 12. apríla 1961 riskoval, keď po štarte Vostoku vyslovil to svoje slávne Pajechali!
Už pri prekonaní atmosféry sa v riadiacom stredisku obávali, že Vostok nevydrží tlak a pilot Gagarin let neprežije. Viackrát s ním vypadávala komunikácia a nebolo jasné, či sa bude vedieť vrátiť naspäť na Zem v plánovanom čase.
Rozmýšľam, či by sme ho mali dať zostreliť, keby dopadol na nepriateľské územie, pýta sa počas letu legenda sovietskeho kozmického výskumu Sergej Pavlovič Koroľov. Áno, pretože by som sa veľmi hanbil, v čom sme tam Gagarina poslali.
Škoda, že postavu slávneho dizajnéra sovietskych rakiet Koroľova vykreslili len ako kriticky zmýšľajúceho sympatického človeka a vynechali jeho životnú epizódu, keď ho Stalin poslal do gulagu. To by však, samozrejme, stálo za samostatný film, podobne ako príbeh Gagarinovej náhlej smrti počas testu bojového lietadla MiG-15 v roku 1968.
Vtipným momentom filmu je jedna zo záverečných scén, keď istý generál po pristátí Gagarina dáva rozkazy, aby sa kozmonauta ľudia nedotýkali, nebozkávali ho ani neobjímali. Film sa končí s pátosom v uliciach pri Červenom námestí, kde ľudia oslavovali let prvého človeka do vesmíru.
Režisér Parchomenko po premiére filmu v Petrohrade rozprával, že chcel vykresliť Gagarina ako obyčajného človeka bez sovietskeho pozlátka.
Vyšiel z neho ako skromná a usmievavá tvárička, ktorá pripadala Nikitovi Chruščovovi ako najvhodnejšia reklama na sovietsky vesmírny program.
