WASHINGTON, BRATISLAVA. Americké médiá ho v čase jeho najväčšej slávy ako národného bezpečnostného poradcu Richarda Nixona nazývali „skutočným prezidentom“.
Keďže sa nenarodil v Spojených štátoch, ale v Nemecku, ústava mu nedovoľovala, aby sa ním stal aj naozaj. „Aj keď som dumal nad množstvom schém, ako to obísť,“ žartoval nedávno.
Henry Kissinger sa tak stal aspoň jedným z najvplyvnejších ministrov zahraničia v dejinách Spojených štátov, ak nie úplne najvplyvnejším.
Mnohí ho chvália za jeho diplomatické úspechy, no iní by ho zasa za jeho popieranie ľudských práv a „vojnové zločiny“ najradšej súdili.
Štátnik z 19. storočia
Jeden z najznámejších diplomatov minulého storočia sa v pondelok dožíva 90. rokov. Aj keď mnohí ho chceli súdiť, on je stále aktívny a v americkej spoločnosti má jeho názor stále vplyv.
Napríklad pred inváziou do Iraku sa s ním aspoň raz do mesiaca radil George Bush mladší a jeho viceprezident Dick Cheney.
Môžu za to diplomatické úspechy, o ktoré sa Kissinger zaslúžil počas prezidentovania Richarda Nixona a Geralda Forda.
Pomohol dohodnúť mier medzi Izraelom a Egyptom, dohodol relatívny pokojný odchod Američanov z Vietnamu (za podpis prímeria dostal Nobelovu cenu za mier). Bol tiež otcom politiky uvoľňovania napätia so Sovietskym zväzom či znova naštartoval dialóg s čínskymi komunistami.
Bol zástancom reálpolitiky a rovnováhy veľmocí - podobne, ako to v Európe fungovalo v 19. storočí.
Aj preto ho magazín The Atlantic nedávno nazval najväčším štátnikom z 19. storočia, ktorý žil v 20. storočí.
Neokissingerizmus
Pri zahraničnej politike minulého storočia sa už začalo hľadieť aj na ľudské práva, čo sa do Kissingerovej politiky veľmi nehodilo.
Presadil kobercové bombardovanie neutrálnej Kambodže, kadiaľ išla pomoc pre severný Vietnam (zomrelo tam 40-tisíc bojovníkov a civilistov).
Podporoval čílskeho diktátora Pinocheta alebo indonézskeho prezidenta Suharta, v čase, keď obsadil Východný Timor.
Aj teraz presadzuje bližšie vzťahy s Čínou, v kritike ľudských práv je striedmy.
Jeho reálpolitika pritom v niečom našla pokračovateľa v súčasnom prezidentovi Barackovi Obamovi. Ten tiež dostal Nobelovu cenu za mier, no vo viacerých prípadoch koná pragmaticky.
„Nie nepodobne ako Kissinger voči Čile sa Obama správa voči spojencom v Bahrajne a Saudskej Arábii, keď si podrobujú ľudí, alebo keď Čína prenasleduje disidentov,“ napísal nemecký Der Spiegel.
Obamov boj
Americký novinár Jacob Heilbrunn hovorí rovno „o Obamovom neokissingerizme“.
Dobre to ilustruje momentálne horúca téma v Spojených štátoch – útoky bezpilotných lietadiel na teroristov najmä v Pakistane, pri ktorom zomierajú aj nevinní civilisti.
Efektívny spôsob, ako zabíjať teroristov, využíva Obama šesťkrát častejšie ako Bush (aj keď aj preto, že program sa vtedy len začínal), a okrem Pakistanu ho rozšíril aj do Jemenu či do Somálska.
Vo štvrtok útoky obhajoval ako „legálne“ a „oprávnené“, aj keď dodal, že ich budú používať opatrnejšie.
„Nerobiť nič zoči–voči teroristickým sieťam by si vyžiadalo viac civilných obetí,“ bránil sa vo štvrtok Obama v kissingerovskom štýle.
