Londýn 1. októbra (TASR) - Dávate v reštaurácii prepitné? V Spojených štátoch je bežné, že sa pridáva k účtu desať až dvadsať percent pre personál. V Španielsku niečo také naopak nepoznajú. V Británii zase všetko záleží od hosťa - patrí sa dať prepitné, ale nevyžaduje sa. V každom prípade ale platí: peniaze sa nie vždy dostanú k tomu, koho chcel štedrý hosť odmeniť, konštatuje britský denník Guardian.
Ak máte v Londýne obľúbeného čašníka, nemali by ste mu platiť prepitné ani kreditnou kartou, ani šekom. Guardian totiž zistil, že väčšina majiteľov reštaurácií toto prepitné čašníkovi k platu navyše nepridá, ale nahradí ním časť jeho - a neraz aj minimálnej - mesačnej mzdy.
Ak teda necháte vo svojej obľúbenej reštaurácii prepitné a neplatíte v hotovosti, neodmeníte za dobré služby či príjemný úsmev obsluhujúci personál, ale dotujete majiteľa podniku.
Tieto zvyky však nie sú nové. Je to už desať rokov, čo sa štyria čašníci z dvoch londýnskych reštaurácií rozhodli, že budú o svoju odmenu bojovať na súde.
Jeden z nich, Talian Sandro Nerva, Guardianu prezradil, že majitelia reštaurácií dávajú čašníkom len 30 percent z prepitného, ktoré im nechali hostia. Majitelia podnikov sa obhajovali zákonom, podľa ktorého musí byť prepitné riadne zdanené.
A kto vyhral? No predsa zamestnávatelia. Čašníci sa však nevzdali a pokračovali v boji vždy na vyšších a vyšších inštanciách. Ale po rade prehier na britských súdoch všetkých stupňov to napokon "zaklincoval" štrasburský Medzinárodný súd pre ľudské práva, ktorý minulý týždeň rozhodol, že čašníci nemajú na prepitné žiadny osobitný nárok.
A tak musí britský personál hostí s kreditkami taktne upozorňovať, že z ich prepitného neuvidí ani penny, posťažovala sa Guardianu bývalá čašníčka Emily Wilsonová.
