„V Argentíne zomrie toľko ľudí, koľko bude nutné, aby sme ochránili náš región pred medzinárodnou komunistickou konšpiráciou," povedal generál Jorge Rafáel Videla (2. august 1925 - 17. máj 2013) v roku 1975 svojim vojakom. Keď sa o rok neskôr dostal k moci, začal svoje slová napĺňať.
Na vládnutí junty pod jeho vedením bol nekrvavý zrejme len prevrat. Ľavicovú vládu vdovy po známom Juanovi Perónovi, ktorá dostala krajinu na pokraj občianskej vojny, zvrhol veľmi rýchlo. Potom spustil ekonomické reformy, znížil platy, zvýšil ceny a začal s privatizáciou.
No najmä s odstraňovaním všetkých, ktorí by ho mohli ohroziť - ľavicoví povstalci, novinári, umelci či študenti. Hovoril, že to všetko robí preto, aby ochránil západnú civilizáciu a kresťanstvo.
Zmiznutia sa stali charakteristickou črtou jeho vládnutia. „Argentínska spoločnosť by netolerovala poprané čaty," zdôvodnil svoj postup novinárom.
„Dnes zmiznú dvaja v Buenos Aires, potom šiesti v Cordóbe... Iná možnosť nebola, všetci s tým súhlasili." Počas sedemročného vládnutia junty, do roku 1981 pod Videlovým vedením, zmizlo až tridsaťtisíc ľudí.
Junta padla v roku 1983, o dva roky neskôr generálov súdili za vraždy, únosy, mučenie. Videla dostal doživotie, neskôr ho amnestovali, no súd to potom zrušil. V roku 2010 ho opäť odsúdili, posledné roky života strávil vo väzení, kde aj zomrel.
