BRATISLAVA, BERLÍN. Tri najvplyvnejšie krajiny v Európskej únii rozbehli iniciatívu, aby sa libanonská organizácia Hizballáh dostala na zoznam teroristických krajín.
K Britom sa teraz prekvapivo pridali Francúzi aj Nemci, ktorí s tým váhali vzhľadom na vnútropolitickú situáciu v Libanone.
Terorizmus, politika aj charita v jednom
Hizballáh má okrem vojenského aj politické krídlo, ktoré býva súčasťou libanonskej vlády.
Medzi tamojšími šiitmi je hnutie financované Iránom, obľúbené aj pre svoje charitatívne aktivity.
Rozšírenie zoznamu, podobne ako v prípade palestínskeho Hamasu, by znemožnilo Únii priame rokovania.
Tento argument sa pre Paríž aj Berlín ukázal ako marginálny po minuloročnom teroristickom útoku Hizballáhu v Bulharsku (zabili piatich izraelských turistov a bulharského vodiča autobusu) a najmä zapojeniu jeho bojovníkov do konfliktu v Sýrii.
Na zaradenie medzi teroristov sa musí zhodnúť všetkých 27 krajín Únie. Slovenská diplomacia na otázku SME, či sa pridá k lídrom únie, odpovedala vyhýbavo.
Slovenský kontext
„Zaradenie Hizballáhu na zoznam treba vnímať v kontexte komplikovanej bezpečnostnej situácie na Blízkom východe.“ Miroslav Lajčák chce o tom diskutovať na stretnutí ministrov Únie.
Súčasťou debaty je aj to, či zaradiť na zoznam len vojenské krídlo alebo Hizballáh ako taký.
Podľa expertov oslovených americkým denníkom New York Times by vypichnutie len militaristickej časti Hizballáhu nemalo veľký efekt. Už len preto, že by to nezastavilo jeho financovanie z Európy pod politickou hlavičkou.
