Viedeň 30. septembra (TASR) - Nedávno zvolený nový líder Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Mathias Reichhold trvá na zrušení časti Benešových dekrétov, ktorá je v rozpore s ľudskými právami, a zákonov o amnestiách.
"Ak zostanú v platnosti, neviem si v súčasnosti predstaviť, že by sme hlasovali za pričlenenie Česka (k EÚ)", čo podľa slov predsedu FPÖ platí aj v prípade, ak by závery Froweinovej správy boli iné.
Zo správy nemeckého právnika Jochena Froweina pre Európsky parlament vyplýva, že za predpokladu, že po vstupe ČR do EÚ budú mať všetci občania únie na českom území rovnaké práva, ČR nemusí zrušiť Benešove dekréty, aby vstúpila do Európskej únie.
Benešove dekréty o vyhostení a konfiškácii majetku Nemcov a Maďarov po druhej svetovej vojne z rokov 1945-46 nemajú nič spoločné so vstupom Českej republiky a Slovenska do EÚ, pretože kritériá členstva sa nevzťahujú na minulosť, vyplýva ďalej zo správy. Dokument konštatuje, že legislatíva týkajúca sa reštitúcií majetku skonfiškovaného na základe dekrétov, nemôže byť spochybňovaná na základe práva EÚ, pretože sa už dnes neuplatňuje a právo únie platí pre nového člena až po vstupe.
Čo sa týka zbavenia občianstva Nemcov a Maďarov považovaných za kolaborantov, ani túto otázku nemožno dávať do súvislosti s pristúpením krajiny do EÚ, pretože národné občianstvo je vo všeobecnosti mimo legislatívy únie. Pokiaľ sa týka zákona, ktorý chráni pred stíhaním osoby podieľajúce sa na deportáciách, ani ten netreba rušiť. Bolo by však vhodné, aby ČR potvrdila, že dôsledky tohto zákona ľutuje, ako to urobila v česko-nemeckej deklarácii z roku 1997, tvrdí autor správy.
Podľa reakcie šéfky rakúskej diplomacie Benity Ferrerovej-Waldnerovej bude Viedeň naďalej bilaterálne rokovať s Prahou o vyriešení predmetnej problematiky. Slovensko je však - ako vyhlásila v Bruseli - v inej situácii ako ČR, pretože sa už za deportácie a konfiškáciu majetku Nemcov a Maďarov ospravedlnilo.
Rakúsko počká na právnu analýzu dekrétov, ktorú by mali v najbližších dňoch dokončiť experti Európskej komisie. Obidva dokumenty bude potom brať do úvahy pri rokovaniach s ČR, ktorej vstup do EÚ však jej krajina nemieni vetovať.
5 20 le