Medzi kandidátov do iránskych prezidentských volieb sa nedostal proreformný exprezident, ale ani favorit končiaceho Ahmadínedžáda.
TEHERÁN, TEL AVIV. Listina kandidátov na funkciu iránskeho prezidenta sa uzavrela.
Osem uchádzačov o kreslo, na ktorom osem rokov sedel Mahmúd Ahmadínedžád, má podľa analytikov spoločné jedno.
Všetci sú viacmenej prijateľní pre duchovného lídra krajiny ajatolláha Chameneího a nikto z nich nepredstavuje hrozbu pre základy islamského režimu.
Medzi kandidátmi je tiež len jeden, ktorý má relatívne šance osloviť progresívnejšie prúdy v iránskej spoločnosti. Muhammad Réza Aríf bol kedysi viceprezidentom reformného prezidenta Muhammada Chatámího.
To, že prešiel prísnym sitom predvolebných lustrácií, však znamená aj to, že nebude veľkým revolucionárom.
Odvolať sa chce poradca prezidenta Mahmúda Ahmadínedžáda Esfandiar Rahím Mašaeí. Zamietnutie jeho kandidatúry znamená, že iránski klerici si neželajú niekoho, kto by predstavoval kontinuitu Ahmadínedžádovho štýlu vládnutia.
Prezident sa podľa nich správal príliš autonómne a určoval agendu, ktorá sa im priečila.
Kritika nevpustili
Kto prešiel
Ali Akbar Velajátí: exminister zahraničia, podozrivý z bombového útoku na Židovské centrum v Buenos Aires, pri ktorom zahynulo 85 ľudí,
Muhammad Bagir Kalibaf: starosta Teheránu, pilot, dobrý vzťah s ajatolláhom,
Hassan Rowhání: klerik, bývalý jadrový vyjednávač,
Muhammad Réza Aríf: bývalý viceprezident, najliberálnejší kandidát, akademik,
Mohsín Rezaei: bývalý veliteľ Revolučných gárd,
Saíd Džalíli: diplomat, hlavný vyjednávač pre iránsky jadrový program,
Golam Ali Hadda Adíl: bývalý šéf parlamentu, konzervatívec, jeho dcéra je manželkou Chameneího syna,
Muhammad Garází: bývalý minister ropného a telekomunikačného priemyslu.
Z hry vypadol aj prekvapujúci kandidát a bývalý prezident Akbar Hašími Rafsandžání.
Ten sa v posledných rokoch priblížil k reformnejším skupinám iránskej politickej scény a mohol predstavovať alternatívu.
Oficiálnym vysvetlením jeho vypadnutia je jeho vek. Rafsandžání oslávi o rok osemdesiatku.
Iránsky režim už zvýšil prítomnosť bezpečnostných síl v Teheráne.
Listina kandidátov ukazuje, že režim chce zamedziť nepokojom, ktoré nastali po voľbách v roku 2009, keď verejnosť protestovala proti volebným podvodom.
Nepokoje boli najväčším prejavom verejného odporu od islamskej revolúcie v roku 1979 a nasledovala po nich vlna reštrikcií proti proreformným politikom, médiám, ale aj demonštrantom.
Ajatolláhovi ľudia
„Sú to presne tí kandidáti, ktorých by si vo funkcii vedel predstaviť ajatolláh Chameneí,“ povedala agentúre Bloomberg Suzanne Maloney zo Sabanovho centra pre blízkovýchodnú politiku.
Podobne ako ďalší experti si myslí, že voľby budú predovšetkým o ekonomike a dosahu medzinárodných sankcií na populáciu.
„Irán teraz potrebuje kandidáta, ktorý môže zachrániť ekonomiku. Takého, čo vyvedie Irán z izolácie a zlepší životné podmienky,“ hovorí iránsky analytik Saíd Leylaz.
Prezidentské voľby v Iráne budú 14. júna, zajtra sa začne predvolebná kampaň.
