Ameriku síce potešila správa o poklese nezamestnanosti na 7,5 percenta, Kongres však najnovšie lamentuje nad výdavkami na potravinové lístky pre chudobných.
Štatistiky hovoria, že štát s nákupom jedla vypomáha každému siedmemu Američanovi. Aj napriek tomu, že potravinové lístky hlavne konzervatívcom dvíhajú tlak a majú stigmu výpomoci pre lenivých, závislí od nich sú vysokoškolskí absolventi i pracujúce rodiny.
Chris vyrástol v Santa Fe v Novom Mexiku v rodine zo strednej vrstvy. V roku 2009, krátko po páde ekonomiky, dokončil univerzitu so štyridsaťtisícovým dlhom na študentských pôžičkách. „Moja rodina nikdy nebola závislá od výpomoci štátu,“ hovorí.
Rozposlal vyše päťsto životopisov, no nepodarilo sa mu zamestnať ani v miestnom stavebníctve. Vrátil sa teda do školy s cieľom stať sa profesorom. Zároveň požiadal štát o potravinové lístky. „Bez nich by sa mi iba prehĺbil už dosť vysoký dlh,“ dodáva.
Mesačne dostáva približne dvesto dolárov, ktoré pokrývajú 90 percent výdavkov na jedlo. Nakupuje najmä na trhoviskách s lokálnymi predajcami, pretože štátny program podporuje nákup čerstvého ovocia a zeleniny zdvojnásobením hodnoty dolára.
Pred kolapsom americkej ekonomiky v roku 2007 štát na potravinové lístky vynaložil 35 miliárd, minulý rok až 80 miliárd.
Kongres teraz diskutuje o novele, ktorá by o potravinové lísky pripravila vyše dva milióny Američanov.
Oba politické tábory sa nateraz zhodujú aspoň v jednej veci - citujú Bibliu.
Demokrat Juan Vargas na zasadnutí kongresu zdôraznil, že Ježiš bol vždy za nakŕmenie chudobných. Zatiaľ čo republikán Stephen Fincher kontroval: „Tí, ktorí nechcú pracovať, si nezaslúžia jesť.“
Autorka Jana Benjamin Navrátilová je fotografka, žije v Michigane
