LONDÝN. Vyšetrovanie okolností smrti bývalého agenta ruskej Federálnej bezpečnostnej služby Alexandra Litvinenka sa ocitlo v slepej uličke po tom, ako vyšetrujúci sudca sir Robert Owen na žiadosť vlády rozhodol o utajení kľúčových dôkazov a výpovedí.
Owen sa domnieva, že svedecké výpovede o možnosti, že britské tajné služby a bezpečnostné orgány mohli zabrániť Litvinenkovej smrti, ako aj podiel ruských úradov na jeho smrti nemožno považovať za "signifikantné", keďže o tom nie sú "očividné dôkazy".
Koroner Robert Owen prijal toto rozhodnutie na základe žiadosti britského ministerstva zahraničných vecí, ktoré naliehalo, aby isté informácie boli pre verejnosť vyňaté z vyšetrovacích spisov.
Člen britskej vlády tak môže urobiť vždy v prípade, ak ich zverejnenie môže byť škodlivé pre národnú bezpečnosť, pripomenuli britské médiá.
V piatkovom tlačovom vyhlásení Owen priznal, že jeho rozhodnutie môže znamenať, že súdne vypočúvanie, naplánované na 2. októbra, sa môže skončiť "neúplným, zavádzajúcim a nespravodlivým" výsledkom.
Koroner navrhol vláde, aby sa uskutočnilo neverejné vyšetrovanie, čo znepokojilo vdovu po Litvinenkovi, Marinu, a jej advokátov, ktorí vládu obvinili zo snahy skrývať pravdu. "(Britský premiér) David Cameron postupuje tak, aby nepoškodil obchodné vzťahy medzi Britániou a Moskvou," vyhlásil Litvinenkovej advokát Jan Clements. Právnik Ben Emmerson pred novinármi uviedol, že "Británia tancuje, ako Rusko píska".
Litvinenko žil v Británii od roku 2000, pričom v roku 2006 tam získal občianstvo. Zomrel v Londýne 23. novembra 2006 po tom, čo sa stretol s bývalým agentom FSB Andrejom Lugovým a podnikateľom Dmitrijom Kovtunom. Po smrti v jeho organizme objavili rádioaktívny izotop polónia Po-210. Oficiálna príčina smrti ešte stále nie je známa.
Británia považuje Lugového a Kovtuna za hlavných podozrivých. Obaja to však popierajú a odmietajú sa zúčastňovať na vyšetrovaní. Navyše ich Moskva odmieta vydať do Británie, kde by ich polícia chcela vypočuť.
