Obama zverejnil e-maily o útoku v Benghází, špekuluje o ochrane novinárov a odvolal šéfa daňového úradu.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Lavínu škandálov, ktorá za posledný týždeň zasypala amerického prezidenta Baracka Obamu, najlepšie skomentoval americký satirik Joe Leno.
„Pamätáte si tie staré časy, keď najväčším strápnením prezidenta Obamu bol Joe Biden?“
Po tomto týždni asi už málokto. Americký prezident zažil najväčšie škandály svojho druhého volebného obdobia v priebehu niekoľkých dní.
V stredu sa vlnu snažil zastaviť, no či to ovplyvní, ako sa na jeho vládu budú pozerať Američania, sa ešte len ukáže.
Obamove aféry
Daňový úrad šikanoval: pracovníci daňového úradu išli tvrdo proti konzervatívnym neziskovým organizáciám.
Útok v Benghází: republikáni tvrdia, že Biely dom nariadil ministerstvu zahraničia, aby o útoku v Líbyi nehovorili ako o útoku teroristov blízkych alKáide.
Sledovanie novinárov: prokuratúra si vyžiadala zoznamy hovorov viac ako sto novinárov AP, ktorá hovorí o útoku na slobodu slova. Údajne hľadali jeden zdroj.
Vedľajšia epizóda
Pekne po poriadku. Najskôr sa minulý týždeň obnovila kauza, ktorú republikáni ťahajú už vyše pol roka.
Snahu Bieleho domu ututlať pred Američanmi, že vlani v septembri zaútočili teroristi prepojení na al-Káidu na americkú ambasádu v Líbyi (zahynuli tam štyria Američania vrátane veľvyslanca).
Podľa republikánov by to dva mesiace pred voľbami ublížilo jeho tvrdeniu, že rozprášil al-Káidu, a tak na začiatku oficiálne tvrdili, že to bol iba dav ľudí, ktorí sa búrili proti protimoslimskému filmu.
Uverejnené emaily a dokumenty však ukazovali, že skutočne viackrát menili to, ako túto tému komunikovať verejnosti.
Obama to najskôr nazval „vedľajšou epizódou“, no v stredu ju už začal brať vážne. Zverejnil asi sto emailov medzi Bielym domom, ministerstvom zahraničia a CIA, v ktorých sa dohadovali, ako postupovať v prípade.
Ukazuje, že snahu zahmlievať mala skôr CIA ako Biely dom. Ako napísal Washington Post, CIA prvotne tvrdila, že ide o mix islamských extrémistov prepojených na al-Káidu a nahnevaných demonštrantov.
„Emaily ukazujú, že predstavitelia Bieleho domu nespochybňovali analýzy ani nenamietali proti návrhom, ako hovoriť s verejnosťou,“ napísal denník po preštudovaní emailov.
Zakrátko sa Obama musel postaviť ku kauze, do ktorej sa vie vcítiť každý obyčajný Američan: zneužitie právomocí daňového úradu.
Dráždenie konzervatívcov
Ten vraj šikanoval konzervatívne neziskové organizácie, často blízke hnutiu Tea Party. Pracovníci im nechceli potvrdiť výnimku z daní či naťahovali rozhodnutie.
Napríklad Common Sense Campaign nikdy nedostala štatút neziskovky, hoci sa o to pokúšala. Počas dvoch rokov, čo sa o to snažili, chceli od nich daniari všetko, od článkov na blogu až po mená každého, kto im dal čo len dolár.
„Minuli sme tisícky dolárov za poplatky, uvedomili sme si, že sa nám viac vyplatí platiť dane,“ povedal pre denník Washington Post šéf organizácie Pete Riehm.
Politicky motivované šikanovanie nazval aj Obama „neprijateľným“ a v stredu odvolal šéfa daňového úradu.
„Američania majú právo byť naštvaní a aj ja som naštvaný,“ povedal prezident. Republikánom to sotva bude stačiť.
„Moja otázka nie je, kto odstúpi. Moja otázka je, kto za tento škandál pôjde do väzenia,“ povedal predseda Snemovne reprezentantov John Boehner.
Posledný úder dostal Obama v pondelok, keď agentúra AP zverejnila, že prokuratúra špehovala, komu volali jej novinári. Celkovo si vyžiadala od telekomunikačných spoločností záznamy hovorov asi sto novinárov
Pravdepodobne takto chceli zistiť, kto z tajnej služby novinárom vynáša informácie. Takýto krok je veľmi neobvyklý a kritizovali ho tak republikánski, ako aj demokratickí poslanci.
Obama brusuje hrany
Aj tu sa snažil Obama zareagovať. Za jeho vlády sa zhoršilo postavenie novinárskych zdrojov. Za to, že posunuli informáciu novinárom, stíhajú šiestich ľudí, čo je viac ako za vlády všetkých amerických prezidentov v dejinách spolu.
Obama sa snaží zrušiť nálepku, že bojuje proti slobode slova, tým, že do Kongresu šiel zákon, ktorý zvýši ochranu zdroja.
Je otázne, nakoľko tieto škandály môžu poškodiť Obamu medzi voličmi. Azda až na Benghází, v ostatných kauzách nie je Obama zapojený osobne.
To, že sa v stredu v dvoch z nich rozhodol rázne konať, však ukazuje, že ich začal brať vážne.
„Bolo to neskoré priznanie, že Obama má problémy. Otázkou je, či to nebolo príliš málo a príliš neskoro,“ povedal pre Reuters politológ Jack Pitney.
