BRATISLAVA. Byť narcisom nemá zďaleka len výhody. V istom momente sa stáva vážnou poruchou.
„Narcizmus je veľmi široký pojem. Ako osobnostná porucha je zadefinovaný v Medzinárodnej klasifikácii chorôb,“ hovorí psychológ Štefan Vanko.
Duševnou poruchou je vtedy, keď v správaní a prežívaní prevažujú charakteristiky ako velikášstvo, silné presvedčenie o svojej výnimočnosti, potreba nadradenosti a obdivu, chýbanie empatie či častá závisť.
Prototyp narcisa nie je
„Nie je to však možné paušalizovať,“ dodáva Vanko. Podľa neho neexistuje prototyp narcistickej osobnosti.
Aj potreba neustáleho obdivu môže byť skôr obranou. Správanie narcisa Vanko prirovnáva ku sklu. Je pevné, no krehké.
„Pocit výnimočnosti stroskotá často už pri prvom odmietnutí.“
U narcistických osobností spustí hnev alebo úzkosť. Neobvyklý nárast narcistických porúch v súčasnej generácii mladých Slovákov sa nezaznamenal. Myslí si však, že presnejšie by na to odpovedal výskum.
Len veľmi málo ľudí s takou poruchou podľa Vanka vyhľadá psychológa.
„Bolo by to pre nich zranenie, že oni, tí úžasní, by sa mali liečiť.“ Psychológ si skôr myslí, že narcis môže skončiť pri alkohole či pri drogách.
Genetika aj výchova
Nedá sa to však zjednodušovať.
„Ak navštívi odborníka, sťažuje sa skôr na depresie.“ Za mnohými depresiami sú pritom práve narcistické poruchy. Za narcizmom môže byť okrem genetiky aj výchova.
„Väčšina narcistických štruktúr je založených do troch rokov,“ hovorí Vanko a dodáva, že dôvodom môže byť aj raný vzťah matky s dieťaťom. Ak je neistý, dieťa necíti bezpečie. To môže prispieť k poruche osobnosti.
Liečba chorobného narcizmu jednoduchá nie je. Väčšinou znamená psychoterapiu a lieky. Tie majú podchytiť aj depresívne prežívanie.
Stále však ide o chorobu „o ktorej je ľahké klásť otázky, no neexistujú na ňu jednoduché odpovede“.
