BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Tri roky poškodzovania ochrany ľudských práv i vlády zákona a hlavne ignorácia Európskej únie.
Tak hodnotí Human Rights Watch, jedna z navplyvnejších ľudskoprávnych organizácií na svete, situáciu v Maďarsku vo svojej novej správe.
Rýchlo a bez debaty
Vláda premiéra Viktora Orbána si po roku 2010, keď získala dvojtretinovú väčšinu, napísala vlastnú ústavu, ktorú viackrát menila.
Robila tak bleskovo, bez širšej debaty s občanmi či s opozíciou a často tak chaoticky, že ani maďarské médiá presne nevedeli, ktorá verzia najvyššieho zákona je v platnosti.
„Legislatívne zmeny škodia vláde zákona a ochrane ľudských práv v Maďarsku,“ myslí si autorka správy Lydia Gallová. Ako najvážnejší problém vidí nezávislosť ústavného súdu.
„Namiesto toho, aby dodržiavali jeho rozhodnutia, vláda radšej podobné neústavné zákony zakomponovala do ústavy, aby ich ústavný súd nemohol napadnúť. Jasnejší príklad proti právnemu štátu nenájdete,“ uviedla Gallová v stanovisku.
Znepokojivý rozsah
Podobne kriticky to vidí aj šéf zahraničného výboru v slovenskom parlamente František Šebej (Most). „Znepokojivý je rozsah zásahov do nezávislosti justície i centrálnej banky, až po volebný zákon a slobodu slova. Nie je to koniec demokracie, ale môžeme povedať, že štát stráca charakteristiky, ktoré ho robia demokratickým a liberálnym.“
Ako ďalší príklad uvádza aj novú verziu maďarského občianstva. „Jeho definícia krvi a pôdy je vyslovene nemoderná, akoby vychádzala z nacionalizmu 19. storočia.“
Human Rights Watch vyčíta Budapešti aj ignoráciu Európskej únie, ktorá viackrát kritizovala Orbánovu vládu, dosiahla však len minimálne zmeny.
Orbánova vláda na to podľa Gallovej väčšinou reagovala s tým, že sťažnosti „sú buď nesprávne, alebo politicky motivované“.
Europoslankyňa Anna Záborská z KDH, ktoré patrí do ľudoveckej frakcie rovnako ako maďarská vládna strana Fidesz, to tak dramaticky nevidí. „Orbán sa zaviazal Komisii, že zmeny urobí, a niektoré sa už aj stali.“
V opačnom prípade má na to Únia podľa Záborskej dostatočné páky. Hovorí sa najmä o využití článku číslo 7 v Zmluve o Európskej únii, podľa ktorej by mohli Maďarom odobrať hlasovacie práva v Únii.
Špekuluje aj o vylúčení z ľudoveckej frakcie. „Tak ďaleko to určite nie je, nepadol o tom ani len náznak,“ dodala Záborská.
