NEW YORK, BRATISLAVA. Na sociálnych sieťach trávia hodiny. Bez smartfónu sú stratení a fotky, na ktorých pózujú, sa nedajú spočítať.
Hovoria o nich ako o lenivej generácii, ktorá nemá záujem o spoločnosť, len o seba.
Pivo v pekle
Generácie
Ako sa meníme
Millenials. Narodení medzi rokom 1980 - 2000, zažili 11. september a informačnú revolúciu. Ich pracovný život zasiahla ekonomická kríza.
Generácia X. Narodení medzi rokom 1961-80. Ich rodiny sa často rozvádzali, charakterizoval ich pocit nudy zo života.
Baby Boomers. Generácia detí, ktoré sa narodili po 2. svetovej vojne. Tvorili hnutie hippies.
„Všetci vám hovoria, ako vás najskôr nadriadení musia buzerovať, aby ste vy potom mohli buzerovať ostatných. To moja generácia odmieta,“ hovorí pre americký magazín Time Tucker Max, autor knihy Dúfam, že v pekle čapujú pivo, založenej na blogoch o jeho alkoholických výletoch.
Rovnako ako Max, všetci sa narodili medzi rokom 1980 až 2000. Magazín Time ich volá Millenials (Miléniové deti).
Túto generáciu niektorí psychológovia označujú za generáciu narcisov. A to dokonca klinických.
Podľa štúdie americkej vládnej agentúry pre zdravie je v krajine výskyt mladých ľudí s narcistickou poruchou osobnosti trikrát väčší ako medzi 65-ročnými. Trpí ňou takmer každý desiaty dvadsiatnik.
Chyba je v sieti
Sociálne siete a vplyv celebrít, to sú podľa kritikov hlavné zdroje dnešných problémov mladých Američanov.
„Ak chcete, aby váš intelekt rástol, musíte sa dostávať do kontaktu so staršími. Sedemnásťročné deti nevyrastú, ak sa budú stretávať s rovesníkmi,“ tvrdí Mark Bauerlein, profesor angličtiny na univerzite v Emory.
Televízny svet v nich zas môže vyvolať prehnané nároky v pracovnom živote.
„Táto generácia má najvyššiu pravdepodobnosť zažiť nenaplnené kariérne očakávania,“ hovorí Sean Lyons, ktorý študuje zmeny na pracovnom trhu.
Je dosť možné, že všetky tieto výčitky sú len súčasťou tradície, podľa ktorej sa všetky mladšie generácie správajú horšie ako tie pred nimi.
„Médiá podporujú a zvýrazňujú narcistické sny o sláve, posmeľujú ľudí, aby sa stotožnili s hviezdami a nenávideli 'stádo', a tým je pre nich čoraz ťažšie akceptovať banálnosť každodenného života,“ napísal americký historik Christopher Lasch. V roku 1979.
Mladosť pochabosť
Millenials žijú v inom svete ako ich rodičia. Ženy rodia neskôr, mladí ostávajú u rodičov dlhšie. To všetko je však dôsledkom spoločenských a technologických zmien.
„Viete si predstaviť, koľko by sme videli Instagramov z Woodstocku? Obviňujeme Millenials za využívanie technológií, ktoré existujú až teraz,“ tvrdí Scott Hess z mediálnej agentúry SparkSMG.
A podľa všetkého sú mierne zavádzajúce aj výskumy výskytu narcisizmu. Elspeth Reeve z portálu Atlantic Wire upozorňuje na štúdiu, podľa ktorej narcisizmus nie je otázkou generácie, ale mladosti.
„Nie je to tak, že ľudia narodení po roku 1980 sú narcisti, ide o mladých ľudí a tí z toho časom vyrastú,“ píše Reeve.
Liečba narcisov nie je jednoduchá vec
Mytologický Narkissos bol podľa gréckeho mýtu krásny a hrdý. Všetkých odmietal. Bohovia ho potrestali láskou k sebe samému. Tá ho zabila.
BRATISLAVA. Byť narcisom nemá zďaleka len výhody. V istom momente sa stáva vážnou poruchou.
„Narcizmus je veľmi široký pojem. Ako osobnostná porucha je zadefinovaný v Medzinárodnej klasifikácii chorôb,“ hovorí psychológ Štefan Vanko.
Duševnou poruchou je vtedy, keď v správaní a prežívaní prevažujú charakteristiky ako velikášstvo, silné presvedčenie o svojej výnimočnosti, potreba nadradenosti a obdivu, chýbanie empatie či častá závisť.
Prototyp narcisa nie je
„Nie je to však možné paušalizovať,“ dodáva Vanko. Podľa neho neexistuje prototyp narcistickej osobnosti.
Aj potreba neustáleho obdivu môže byť skôr obranou. Správanie narcisa Vanko prirovnáva ku sklu. Je pevné, no krehké.
„Pocit výnimočnosti stroskotá často už pri prvom odmietnutí.“
U narcistických osobností spustí hnev alebo úzkosť. Neobvyklý nárast narcistických porúch v súčasnej generácii mladých Slovákov sa nezaznamenal. Myslí si však, že presnejšie by na to odpovedal výskum.
Len veľmi málo ľudí s takou poruchou podľa Vanka vyhľadá psychológa.
„Bolo by to pre nich zranenie, že oni, tí úžasní, by sa mali liečiť.“ Psychológ si skôr myslí, že narcis môže skončiť pri alkohole či pri drogách.
Genetika aj výchova
Nedá sa to však zjednodušovať.
„Ak navštívi odborníka, sťažuje sa skôr na depresie.“ Za mnohými depresiami sú pritom práve narcistické poruchy. Za narcizmom môže byť okrem genetiky aj výchova.
„Väčšina narcistických štruktúr je založených do troch rokov,“ hovorí Vanko a dodáva, že dôvodom môže byť aj raný vzťah matky s dieťaťom. Ak je neistý, dieťa necíti bezpečie. To môže prispieť k poruche osobnosti.
Liečba chorobného narcizmu jednoduchá nie je. Väčšinou znamená psychoterapiu a lieky. Tie majú podchytiť aj depresívne prežívanie.
Stále však ide o chorobu „o ktorej je ľahké klásť otázky, no neexistujú na ňu jednoduché odpovede“.
Lenka Juríčeková
