Západ chce meniť režimy, my myslíme aj na dôsledky, hovorí CCHUEJ CHUNG–ŤIEN z vládneho Čínskeho inštitútu pre medzinárodné štúdie.
Akú úlohu by mali v medzinárodnej politike zohrávať ľudské práva?
„Podľa mňa sú ľudské práva cieľom pre všetky krajiny medzinárodného spoločenstva. Čína a Európa však majú odlišnú históriu. Aj nám záleží na ľudských právach, ale máme iný spôsob, ako ich dosiahnuť. Pre západné krajiny môže byť napríklad právo zvoliť si lídra dôležitou súčasťou ľudských práv. Ja si však nemyslím, že je dobrý nápad, aby toto právo mali aj Číňania.“
Prečo?
„Čína je stále chudobná krajina, veci ako demokracia alebo voľby lídrov sú do istej miery zbytočným luxusom. Čínska tradícia vládnutia je, že lídrov vyberá systém spomedzi múdrych ľudí. Pre čínsku vládu je dobré, že môže robiť rozhodné kroky.“
Môžeme hovoriť o rozdieloch vo vnímaní práv. Je však v poriadku, ak Čína podporuje najbrutálnejšie režimy súčasnosti ako Sudán alebo Severná Kórea?
„Čína si na rozdiel od západných krajín nedovolí povedať, ktorý koncept vládnutia je dobrý a ktorý zlý, všetky sú pre nás rovnocenné. Čína chce mať dobré vzťahy s každým. Ak by napríklad Sudán nemal kanál, ktorým môže hovoriť so svetom, zrejme by neprišlo k pokojnému oddeleniu Južného Sudánu.“
Sudánska vláda zabíja desaťtisíce ľudí, Severná Kórea má v pracovných táboroch státisíce ľudí.
„Rozumiem. Čínskej vláde záleží na ľudských životoch, no rozdiel je v tom, že my rozmýšľame aj o dôsledkoch. Keď európske krajiny hovoria, že chcú zmenu, nehovoria o tom, čo by tá zmena priniesla. Pozrime sa na Irak alebo na Líbyu. Je dobré, ak môžeme zastaviť krvavé incidenty, ale čo potom?“
V Severnej Kórei by sa státisíce ľudí dostali z pracovných táborov, polostrov by sa zjednotil. Nestačí to?
„Čína nie je proti zjednoteniu Kórejského polostrova. Ďalšou otázkou však je, akú cenu by sme za to zaplatili a pod čím vedením by sa Kórea zjednotila. Už teraz je tam situácia veľmi komplikovaná, v hre je veľa krajín. Bez čínskej pomoci by sa Severná Kórea ocitla v problémoch. Čo by spravila severokórejská vláda s jadrovými zbraňami? Ako by sme riešili utečencov? Čína sa teraz snaží udržať stabilitu.“
Ak by Severná Kórea splnila svoje vyhrážky a naozaj by zaútočila na juh, museli by ste si vybrať stranu. Ktorá by to bola?
„Snažíme sa o to, aby sme sa tejto situácii vyhli. Ak by k tomu naozaj došlo, Čína by podľa mňa mala spolupracovať s ostatnými partnermi v regióne a riešenie by sme mali dosiahnuť na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Dovtedy by Čína a ostatní hráči mali vytvoriť mechanizmus krízového manažmentu.“
Prečo čínskej vláde prekáža, keď sa lídri iných krajín stretnú s dalajlámom?
„Pre vás je to možno duchovná postava, prevtelenie Budhu. Pre čínsku vládu aj pre Číňanov je to muž, ktorý sa 50 rokov snaží odtrhnúť Tibet od Číny.“
To nie je pravda. Hovorí o autonómii Tibetu, nie o samostatnosti.
„Chce vytvoriť úplnú autonómiu v Tibete, chce zjednotiť časti Číny, kde žijú budhisti. A potom chce odtiaľ vyhnať Číňanov. Tak si on predstavuje plnú autonómiu. Nemyslím si, že s týmto by súhlasila akákoľvek vláda.“
Postoj čínskej vlády je jedna vec, ale prečo trestá iné krajiny? Nie je toto zasahovanie do politiky iných krajín?
„Pre Čínu je otázka dalajlámu otázkou územnej celistvosti. Ak dalajlámu prijmú vysokí predstavitelia inej krajiny, jednoznačne to poškodí naše vzťahy. Zvonku vyzerá dalajláma ako milý pán, ktorý hovorí dobre po anglicky. Pre Čínu je dalajláma muž, ktorý môže destabilizovať krajinu a spôsobiť problémy.“
Ako ovplyvňujú prípady Lioua Siao-poa, Aj Wej-weja alebo slepého právnika Čchen Kuang-čchenga, ktoré sú na Západe veľmi sledované, imidž Číny?
„V Číne máme čoraz viac a viac spôsobov, ako môže občan vyjadriť svoje názory. Na druhej strane by sme mali byť lojálni voči ústave. Keď hovoríte o týchto mužoch, oni niečím porušili ústavu.“
Tým, že povedali svoj názor?
„Ak chcete mať demonštráciu, potrebujete na to povolenie. Oni to porušili. Potrebujeme viac zapájať ľudí do riadenia krajiny, aby mali viac spôsobov, ako sa vyjadriť. Zároveň však musia konať v súlade so zákonom.“
Potrebuje Čína cenzúru internetu?
„Väčšina krajín vo svete obmedzuje internet, pretože cenzúra slúži na ochranu ľudských práv. Obsah z internetu môže vyvolať veľké problémy, napríklad ohováraním.“
Preto cenzurujete BBC?
„To je iný prípad. Postoj niektorých západných médií vrátane BBC nie je férový ani neutrálny. Väčšina z nich sa pozerá na Čínu len z Európy. Píšu o problémoch, nie o pozitívnych veciach. Ak chcete poskytnúť skutočný obraz Číny, musíte prísť do Číny.“
Aj keby to neboli objektívne správy, prečo si ich ľudia nemôžu čítať?
„Internet aj tlač v Číne už kritizujú vládu, tie nie sú cenzurované. Môžete tam nájsť všetky možné názory na akúkoľvek tému. Keď západné médiá poukážu na nejaký problém, neposkytnú riešenie. A keď aj niečo ponúknu, nie je to v záujme Číny. Kritika nás môže posunúť dopredu, ale ak je to myslené zle, len to škodí. Ja si myslím, že takto je to dobre, pretože kritika samotných čínskych občanov je užitočnejšia ako hlasy zvonku.“
Počas vlády Mao Ce-tunga zomreli pri kultúrnej revolúcii desiatky miliónov ľudí, ale stále je komunistickou ikonou. Ako sa strana vyrovnáva s jeho odkazom?
„Predseda Mao je v čínskej histórii charizmatickým lídrom s obrovským vplyvom na politiku. Samozrejme, urobil aj nejaké chyby, napríklad kultúrnu revolúciu. Komunistická strana priznala, že to bola obrovská chyba, za ktorú ľudia zaplatili vysokú cenu, je to už aj v ústave. Strana sa snaží pozdvihnúť životnú úroveň ľudí, vybudovať silnú Čínu, o čo sa pokúšal aj Mao.“
Masaker na Námestí nebeského pokoja sa odohral po jeho smrti. Môže sa zopakovať aj teraz?
„Nemyslím si. To, čo sa stalo v roku 1989, je iný prípad ako kultúrna revolúcia. Vtedy sa Čína začala otvárať, krajina prechádzala transformáciou, podobne ako Slovensko v tom období. Ľudia chceli vyjadriť svoj názor, sporili sa medzi sebou aj najvyšší lídri strany. Teraz už ľudia chápu skutočný význam toho incidentu. Ak by to vtedy dopadlo ináč, Čína by nemohla dosiahnuť v ďalších dvoch desaťročiach úspechy, ktoré dosiahla. Strana nie je dokonalá, ale myslím si, že história bude väčšinu výrazných rozhodnutí hodnotiť pozitívne.“
