„Nie, ešte nie,“ povedala smutno Lidija Nikandrovna. „Ešte som z našich nikoho nenašla.“ Nervózne sa rozhliadala a ani nevnímala prúd detí, ktoré jej nosili kvety.
Je to dávny zvyk, že 9. mája rodičia ruských detí nakúpia desiatky karafiátov, slávnostne oblečú svoje ratolesti a idú do ulíc.
Deťom vysvetlia, že tí starí ľudia, čo v ten deň chodia po bulvároch a parkoch učesaní, čisto oholení a ovešaní kilogramami vyznamenaní, sú hrdinovia, ktorým všetci vďačia za svoje životy. Nikto túto akciu neorganizuje, ani nesponzoruje.
Tanec v parku
Zatiaľ čo politici a vybraní účastníci vojny stáli na Červenom námestí a sledovali najväčšiu vojenskú prehliadku roku, prijímali z rúk prezidenta vyznamenania a počúvali dlhé prejavy o sláve Červenej armády i sovietskych ľudí, veteráni tancovali v parku pred divadlom.
Aj Lidija Nikandrovna: „Ešte vlani nás bolo predsa šesť,“ usmievala sa žena, ktorá v štrnástich rokoch odišla na front a stala sa spojkou medzi jednotlivými oddielmi, nosila dospelým vojakom jedlo a spolu s ostatnými deťmi drevo. „To predsa nie je možné, aby tohto roku nikto neprišiel. Alebo, že by...“
Je to tradícia, ktorá je odsúdená na zánik. Pokolenie, ktoré prežilo 1 418 dní vojny v zákopoch. Deviateho mája 1945, v posledný deň vojny, bolo v ZSSR vyše 20 miliónov ľudí, ktorí prešli bojiskom a dožili sa konca vojny. Dnes ich žije v Rusku 4,3 milióna.
O Stalinovi mlčia
Počítajú sa však medzi nich i tí, ktorí sa do vojny zapojili ako deti, a tí, ktorí pracovali vo vojenskom priemysle a zabezpečovali potreby armády v tyle. Nakoniec i tí, ktorí prežili blokády vrátane tých najstrašnejších – blokády Leningradu.
A bývalí väzni nemeckých koncentračných táborov. Všetky tieto kategórie získali status vojnový veterán rozhodnutím sovietskeho vedenia v roku 1980.
Sedemdesiate výročie víťazstva vo vojne už Rusi budú sláviť úplne inak. Nebudú mať komu dávať kvetiny a pripínať vyznamenania. Vojenská prehliadka asi zostane zachovaná – pre prezidenta Putina, ktorý sa na ňu opäť hrdo pozeral, je príležitosťou zaútočiť na city občanov a pozdvihnúť ich patriotického ducha.
„Dnes sa o tom nechcem rozprávať,“ povedal mi nahnevaný muž v stredných rokoch, ktorého som sa spýtala, či nenastal čas prehodnotiť zásluhy Stalina. Podobne odpovedali i ostatní.
Stalina bolo vidieť na mnohých transparentoch, ale nikto nechcel kaziť sviatočnú atmosféru diskusiou, či to je masový vrah, alebo spasiteľ. Toto tabu sa vraj otvorí, až zomrie posledný z účastníkov najkrvavejších bojov v ľudskej histórii. Zdá sa, že to nebude dlho trvať.
Spomienka na Stalina v Rusku vykúka spoza každého rohu, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Z Moskvy od Petry Procházkovej
