Nesiahajte nám na naše dievčatá. Takéto nápisy sa objavujú v Izraeli na miestach, kde má k sebe blízko arabská a židovská populácia. Treba ich chápať tak, že mladí Arabi nemajú čo pokukovať po mladých židovkách.
Niekde to už nie je len o nápisoch či vyhrážkach, ale o bitkách medzi tínedžermi, keď sa mladým židom nepáči, ako sa k ich rovesníčkam alebo k sestrám správajú arabskí mladíci. Izraelskí sociológovia tvrdia, že sú spoločenstvá, kde sa z predsudku stala ideológia.
A tak ak čírou náhodou majú vzťah Arab a židovka, vníma sa to ako strata pre celý národ a ohrozenie jeho hrdosti. Dokonca vznikli organizácie, ktoré pomáhajú dievčatám z bývalého Sovietskeho zväzu (tie by mali byť pre neznalosť miestnych pomerov asi najľahšími obeťami zvodcov), aby sa nedostali do osídiel „menšín“.
Zmiešané vzťahy sú komplikáciou. Tak ako neobvyklé sú v Izraeli arabsko-židovské partnerské či manželské vzťahy, také prehnané sú reakcie na ne. Existujú čierne listiny žien, ktoré majú vzťah s Arabmi, kde sú označované za hanbu, za vydedenkyne alebo za chudinky odvlečené do nepriateľského prostredia.
A aby to nebolo len čiernobiele, treba povedať, že aj medzi Arabmi je plno predsudkov. Izraelskoarabský spisovateľ Sajíd Kašua, známy aj na Slovensku, opisoval, ako sa jeho otec obával o povesť svojej vnučky, keď sa presťahovali bližšie k židovskej štvrti v Jeruzaleme.
Kašua má na celý problém arabských „zvodcov“ jasný názor. Prečo by mali chcieť židovky, keď sú Arabky (vrátane jeho dcéry) najkrajšie na svete? A židovskí rodičia si povedia: Prečo by židia mali chcieť Arabky, keď sú židovky najkrajšie na svete?
A niekto by odpovedal, že preto, lebo niekedy to nie je o politike, náboženstve, rase a národe, ale len o láske. Len tej sa v čase tichej vojny nedarí.
