MOSKVA. Tisícky vojakov v noci postávajú na Červenom námestí v Moskve. Odrazu sa postavia do pozoru a začnú nacvičovať slávnostný pochod, ktorý vo štvrtok predvedú naostro.
„Vitajte, súdruhovia,“ zaznie z reproduktorov viackrát počas noci. „Pripomíname si 68. výročie víťazstva.“ Hlavných veliteľov privezú dva kabriolety tradičnej ruskej značky ZiL.
Rusi si na oslavách zakladajú, armádna šou má vzbudiť rešpekt. Zatiaľ čo u nás sa oslavy konca II. svetovej vojny a porážky fašizmu premenili z manifestácie sily na čoraz komornejšie podujatia, ktoré patria rednúcim radom veteránov, Rusko ešte vždy ohuruje silou.
Prečítajte si tiež:
Už je to len hokej, politiku nikto v zápase s Rusmi nehľadá
Krátko pred polnocou sa nacvičujúce vojsko sťahuje a Červeným námestím sa ženú tanky, obrnené transportéry a nosiče s raketami. Hrmot priťahuje pozornosť hŕstky turistov.
Postávajú pri zátarasách v bočných uliciach, ktoré vojaci a policajti prísne strážia.
Keď zlyhá technika História
Vzťahy s Rusmi
v roku 1945 Červená armáda oslobodila Československo, vojská krajín Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom vpadli do Československa v auguste 1968, Rusku sa nepáčilo, keď sa Slovensko rozhodlo vstúpiť do NATO a EÚ, dnes sú vzťahy štandardné, u nás žije tritisíc Rusov, v Rusku sa odhaduje, že je dvetisíc našich krajanov.
Scenár narúša pokazený stroj uprostred námestia, o chvíľu ho odťahujú. Jeden z veliteľov vzápätí postávajúcemu hlúčiku oznámi, že už nič nebude. „Je koniec.“
Štvrtkovú vojenskú prehliadku budú milióny Rusov sledovať v televízii, v Moskve totiž oslavujú o deň neskôr ako u nás.
Do roku 1989 ju vysielala československá televízia ako súčasť propagandy vtedajšej moci. Pohľad na ruských osloboditeľov kalí vyše štyridsaťročný diktát Moskvy, ktorý u nás nasledoval po konci druhej svetovej vojny. A v roku 1968 prišla ešte okupácia.
Moskva si predošlé obdobie pripomína dodnes. Je to moderné mesto, no s komunistickou érou sa nerozlúčilo.
Na vežiach sú červené hviezdy. Nápisy ZSSR a symbol kosáka s kladivom vidno na každom kroku, nezmizli ani sochy Lenina.
Pri ceste do Ruska mladá generácia môže zažiť aj prvomájový sprievod, na ktorý povinne chodili ich rodičia. Kým u nás Sviatok práce slávi hŕstka komunistov, na Moskovskej ulici sa zišlo vyše štyridsaťtisíc ľudí, väčšinou štátnych zamestnancov.
Držali transparenty, mávadlá či umelé kvety, presne tak ako kedysi u nás. Moderátorka opakuje slová „mier, prácu, sociálne istoty“. Davu z pódia mávajú politickí funkcionári a zhromaždení burácajú „urá“.
Do druhej popoludní platí prohibícia. Pivo v potravinách nepredajú ani minútu pred vypršaním zákazu. „Je to zákon,“ vysvetľuje pokladníčka.
Vojenská prehliadka z roku 2012.
Tlačenica pred Kremľom Kúpa lístka do kremeľského múzea oživí spomienky, ako sa postávalo v radoch na mäso či na mandarínky. Pred stánkom s pokladňami je chaos, ľudia stoja v rôzne poskrúcaných radoch.
Pri úzkych dverách, kde sa stretávajú dva rady, vzniká boj. Kto už ukoristil lístok, musí sa krvopotne pretlačiť von. Španielsky pár neveriacky krúti hlavou.
Areál Kremľa je impozantný. Najkrajšie sú Chrámy Nanebovzatia panny Márie a Archanjela Michaela s hrobkami cárov.
Hoci ide o výkladnú skriňu Ruska, verejné toalety šokujú. Zamestnankyňa zástupu ľudí oznámi, že na dvadsať minút zatvára pre technickú prestávku. „Prosím, pusťte vnuka,“ žiada dôchodkyňa s malým školákom. Márne.
WC, na ktorom si ruky neumyjete, pretože tam chýbajú umývadlá, zostáva zatvorené.
Cesta do Moskvy je ešte stále aj návratom do minulosti.
Prípravy na 9. máj. FOTO: SME - Tomáš Benedikovič
Okupáciu vníma len časť ľudí O slovensko–ruských vzťahoch hovorí analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku ALEXANDER DULEBA.
Akým vývojom prešli naše vzťahy s Ruskom?
„Za posledných dvadsať rokov bolo niekoľko etáp. V rokoch 1993 až 1998 dominovala snaha Mečiarovej vlády dosiahnuť privilegované vzťahy s Ruskom. Prejavilo sa to hlavne po roku 1997, keď bolo jasné, že Slovensko nevstúpi do NATO a nezačne rokovania o vstupe do EÚ. V rokoch 1998 až 2001 boli vzťahy chladné. Paradoxne ožili a prišli investície, keď sme začali smerovať do EÚ. No zúžil sa priestor na liberalizáciu obchodu. Dodnes máme s Ruskom výrazne negatívnu obchodnú bilanciu.“
Ako vnímate politiku Roberta Fica voči Rusku?
„Zlom nastal po plynovej kríze. Myslím, že prestal veriť ilúzii, keď sa dohodneme s Ruskom, dohodneme všetko na východ od našich hraníc. Slovensko pre rusko-ukrajinský konflikt v januári 2009 reálne čelilo ohrozeniu svojej energetickej a ekonomickej bezpečnosti. Podľa mňa ovplyvnilo vládu Roberta Fica aj to, že sa Rusko rozhodlo presmerovať tranzit plynu a znížiť objemy prepravy cez Slovensko. Po 20 rokoch sa akoby strácala veľká agenda v našich vzťahoch.“
Čo to pre nás znamená, že sme od Ruska stále energeticky závislí?
„To už nezohráva takú úlohu ako pred niekoľkými rokmi. Riešenie našej energetickej bezpečnosti sme našli v rámci regionálnej spolupráce V4 a s podporou EÚ. Rusko je zas závislé od trhu EÚ, pretože 80 percent exportu zemného plynu smeruje sem. Závislosť je obojstranná.“
Čo najviac ťaží vzťahy s Ruskom? Je to rok 1968?
„Časť spoločnosti to môže ťažiť, druhú nie. Nemyslím, že by dnešné vnímanie Ruska ovplyvňovala okupácia v roku 1968. Ale vyrovnaniu sa s históriou by prospelo, keby sa zverejnil pozývací list a dobové dokumenty z archívov ZSSR.“
Malo by Slovensko aktívnejšie vystupovať proti potláčaniu slobôd v Rusku?
„Slovenskí predstavitelia oficiálne nespochybňujú kritiku EÚ. Či by sa mali v EÚ aktívnejšie presadzovať, aby sa upozorňovalo na dodržiavanie ľudských práv, závisí od ich osobných hodnotových pozícií.“
Mária Benedikovičová
