Viktor Orbán nevymedzil jasnú hranicu medzi svojou vládou a krajnou pravicou, reagoval sklamane Svetový židovský kongres na prejav, ktorým maďarský premiér oslovil jeho účastníkov.
Orbán síce označil antisemitizmus za neprijateľný, ako zvyčajne však hovoril veľmi všeobecne. Nikoho z domácich šíriteľov antisemitizmu nepomenoval, nespomenul dokonca ani Jobbik a jeho antisemitskú demonštráciu z predchádzajúceho dňa.
Niet sa čo čudovať, pri hľadaní týchto ľudí by musel premiér triafať aj do vlastného okolia.
Jeho ministri odovzdávajú najvyššie štátne vyznamenania ľuďom, ktorí zo šírenia antisemitských a nacionálnych názorov žijú, jeho podriadení zaraďujú slabých, ale o to viac antisemitských spisovateľov do učebníc, dotujú z verejných peňazí médiá s antisemitskými názormi a púšťajú ich aj do verejnoprávnych médií.
Orbán sám prednesie dvakrát do týždňa xenofóbny prejav o tom, ako sa cudzina a domáci nepriatelia snažia zničiť pravých a poctivých Maďarov, čím v inej forme, ale v rovnakom duchu opakuje a legitimizuje prejavy extrémistov.
Nepresvedčivé sú aj akcie, ktorými chce vláda svet presvedčiť, že proti antisemitizmu koná.
Dojem zo štátnej spomienky na záchrancu Židov Raoula Wallenberga kazí zloženie dozornej rady osláv, v ktorej je i Orbánova obľúbená historička Mária Schmidt. Tá spôsobila v januári škandál vo Viedni tvrdením, že boli Židia nelojálni Maďarsku.
Orbán a spol. venujú veľa úsilia a peňazí propagande, vládny Úrad pre medzinárodnú komunikáciu zaplavuje denne svetové médiá komentármi vyzdvihujúcimi zásluhy vlády a zatracujúcimi ich kritikov.
Tieto materiály však majú rovnaký problém, ako Orbánov prejav: sú to len slová v zjavnom rozpore so skutkami.
