WASHINGTON, BRATISLAVA. Nahrávajú každý telefonát a zaznamenávajú každý e-mail. Takto údajne americká vláda bojuje proti terorizmu.
Vytvorila tajnú sieť odpočúvaní, čím slovami jedného bývalého agenta Národnej bezpečnostnej agentúry sú Spojené štáty len kúsok od „totalitného štátu“.
Takéto obvinenia voči americkej vláde bolo v minulosti počuť už viackrát.
Najnovšie sa o tom začalo hovoriť po tom, ako polícia preverovala telefonáty medzi zabitým bostonským atentátnikom Tamerlanom Carnajevom a jeho manželkou.
Moderátori CNN sa v dvoch reláciách pýtali bývalého protiteroristického agenta FBI Tima Clementeho, či vôbec vyšetrovatelia vedia zistiť, čo si vtedy hovorili. Nepýtali sa na odkazy zanechané v odkazovej schránke, ale na normálne telefonáty.
Všetky digitálne komunikácie
- Je to kryptologická spravodajská agentúra.
- Vznikla v roku 1952. Funguje pod ministerstvom obrany.
- Cieľom je zber a analýza zahraničnej komunikácie.
„Určite máme spôsoby zistiť presne, čo bolo v rozhovore, aj keď to nie je niečo, s čím nutne pôjde FBI na súd. Všetky tieto veci zachytávame priamo vtedy, keď sa hovoria, či sa vám to páči, alebo nie,“ povedal pre CNN.
V druhej relácii to vysvetlil ešte jasnejšie.
„Hovorím o všetkých digitálnych komunikáciách. Žiadna nie je bezpečná,“ dodal s tým, že nemôže byť konkrétnejší.
Téme sa venoval expert na bezpečnosť a slobodu Glenn Greenwald z denníka Guardian. Americké úrady oficiálne o svojom sledovacom programe pod záštitou utajenia veľa nehovoria.
Ale už predtým viacerí bývalí zamestnanci naznačovali, že špehovanie vlastných občanov vládou, podobné Orwellovmu Veľkému bratovi z románu 1984, je oveľa rozsiahlejšie, ako si Američania uvedomujú.
A keďže okrem domácej komunikácie ide podľa Clementeho aj o tú, čo ide zo zahraničia, zaznamenávať tak môžu aj telefonáty či e-maily zo Slovenska.
Vlani uverejnil o tejto téme na titulke svojho vydania článok aj americký magazín Wired.
Venoval sa komplexu, ktorý Národná bezpečnostná agentúra buduje v Utahu. Na ploche 2300 štvorcových metrov tu má tento rok vzniknúť Utah Data Center. Práve tu by mali uskladňovať množstvá rozhovorov a e-mailov Američanov.
„Ukladajú všetko, čo získajú,“ povedal pre magazín bývalý zamestnanec Národnej bezpečnostnej agentúry William Binney, ktorý na protest proti rozširujúcemu sa sledovaniu odišiel v roku 2001.
Agentúra podobné obvinenia odmieta.
„To, že protiprávne odpočúvame ľudí a čítame ich e-maily, je jedna z najväčších fám o našej organizácii,“ povedali v apríli podľa Reuters.
Spoločnosti spolupracujú
Bývalý inžinier telekomunikačnej spoločnosti AT&T Mark Klein podľa Guardianu v minulosti povedal, že táto firma dovolila Národnej bezpečnostnej agentúre plný prístup k dátam telefonických hovorov aj obsahu e-mailov ich zákazníkov.
Washington Post zasa v roku 2010 zistil, že každý deň agentúra zachytí 1,7 miliardy e-mailov, telefonických hovorov či inú formu komunikácie.
Zákon, ktorý zaistí podobný prístup bez súdu, sa snažili presadiť v roku 2002, teda krátko po útokoch z 11. septembra. Vtedy sa však spustil hnev verejnosti proti zasahovaniu do súkromia, preto tento zákon neprešiel.
Odpor ľudí sa nemení. Podľa najnovšieho prieskumu Time/CNN/ORC po útokoch v Bostone 61 percent ľudí sa obáva straty občianskych slobôd, iba 31 percent sa bojí toho, že zoslabne protiteroristická politika vlády.
Americká vláda sa rozšíreným sledovaním snaží zastaviť hrozbu práve takých teroristov, ako boli bratia Carnajevovci. Ľudí, ktorí sa sami zradikalizovali.
Aspoň zatiaľ to vyzerá, že neboli prepojení na teroristickú organizáciu. Nájsť takýchto samotných radikálov je preto klasickými metódami oveľa ťažšie.
Odporcovia však hovoria, že informácie sa ľahko môžu zneužiť.
