MNÍCHOV. Pred deviatimi rokmi sa v budove mníchovského súdu na Nymphenburskej ulici začal jeden z posledných súdnych procesov proti nacistickým vojnovým zločincom.
V pondelok sa v rovnakej budove začal najväčší súdny proces s neonacistami.
Oba procesy viedol sudca Manfred Götzl. V prvom prípade súdil Slováka Ladislava Nižňanského, ktorý mal byť ako veliteľ nacistickej jednotky Edelweiss zodpovedný za masakry v dedinách Ostrý Grúň a Kľak.
V pondelok sedeli na lavici obžalovaných pravicová radikálka Beate Zschäpe a štyria jej údajní pomocníci v najväčšom súdnom procese proti pravicovému teroru v Nemecku.
Vraždy, bomby, lúpeže
Zodpovedať sa budú za desať vrážd prisťahovalcov, dva bombové útoky v prisťahovaleckých štvrtiach a pätnásť prepadnutí bánk.
„Po takmer 70 rokoch sú medzi nami zase vrahovia, ktorí vraždia ľudí len preto, že sú iní. Musíme im ukázať, že to oni sú iní a nepatria k nám,“ povedal pred súdnou budovou splnomocnenec bavorskej vlády pre integráciu Martin Neumeyer a desiatky ľudí mu zatlieskali. Okolie súdu strážilo 500 policajtov.
Niekoľkokrát v pondelok prečítali mená desiatich obetí neonacistov – deviatich Turkov, jedného Gréka a mladej nemeckej policajtky.
Takmer všetci bývali vo veľkých mestách, mali malé obchodíky a poctivo platili dane. Policajtka zrejme vrahov spoznala, preto ju zastrelili.
Väčšina ľudí prišla, aby ukázala, že viac neverí nemeckému právnemu štátu.
„Ako mohli traja takí mladí ľudia beztrestne zabíjať a nikto si nič nevšimol. Musel ich niekto kryť,“ hovorí Horst Kümmer, ktorý prišiel až zo Švajčiarska. V ruke drží plagát s fotografiami trojice neonacistov a žiada vysvetlenie.
Čierne balóny
Rovnako Spyros Xenakis, predseda gréckej obce v Mníchove.
„Dúfame, že si štát prizná chyby, ktorých sa dopustil, a že sa to už viac nebude opakovať. Roky nám hovorili, že jediná grécka obeť mala niečo spoločné s mafiou, podozrievali aj príbuzných, ale nepátrali vôbec po nemeckých radikáloch. To naštrbilo našu dôveru v nemecký právny štát,“ hovorí a spolu so zástupcami tureckej a židovskej komunity položí pred súdnu budovu čierny veniec.
Potom spolu s ľuďmi v dave vypúšťajú čierne balóny na pamiatku obetí pravicového teroru. Niektoré ostávajú visieť na stromoch pred súdnou budovou. Ako pripomienka.
Nemci i prisťahovalci sú nahnevaní. Najprv zlyhali bezpečnostné zložky, teraz tak vnímajú aj justíciu.
„Sudca Götzl má dobré renomé, viedol veľké procesy, ale bolo to jeho rozhodnutie rozdeliť miesta pre novinárov lotériou, čo znamenalo, že ani tureckí, ani grécki novinári akreditáciu pôvodne nedostali,“ hovorí Vural Ünlü, predseda tureckej obce v Bavorsku.
Proces preto odložili o tri týždne. Ústavný súd po žalobe tureckého denníka rozhodol, že v súdnej sieni musí byť vyhradených niekoľko miest pre novinárov z krajín, ktoré mali najviac obetí.
Väčšina novinárov sa i tak v pondelok do malej súdnej siene nedostala. Renomované nemecké médiá ako Frankfurter Allgemeine Zeitung či svetové agentúry Reuters, AP a AFP akreditáciu nezískali. Spolupracovali preto s médiami, ktoré sa na proces dostali.
Pokračovanie v máji
Hnev Nemcov je veľký. „Obávam sa, aby sa s procesom nespájali priveľké očakávania. Súd musí posúdiť vinu Beate Zschäpeovej, ale skutočný problém, ktorým je rasizmus, sa nerieši na súde, to musíme riešiť v školách, v bežnom živote, v práci,“ dodáva Neumeyer a za pravdu mu dáva transparent nad jeho hlavou: Proti nacistickému teroru, štátnemu a každodennému rasizmu.
Na rozsudok najsledovanejšieho procesu od súdu s ľavicovými teroristami z Frakcie Červenej armády (RAF) v 70. rokoch bude Nemecko čakať minimálne do januára 2014. Ale zrejme aj dlhšie.
Na lavici žalujúcej strany sedí 70 príbuzných obetí a 40 advokátov. Taký mamutí proces Nemecko ešte nezažilo.
Proces v pondelok kvôli námietkam zaujatosti prerušili do 14. mája.
Námietku vzniesla obhajoba hlavnej Beate Zschäpeovej za to, že tím obhajcov pri vstupe do súdnej miestnosti prehľadali kvôli zbraniam, ale prokurátorov neskontrolovali.
Námietku zaujatosti voči predsedajúcemu sudcovi Manfredovi Götzlovi vzniesol aj obžalovaný Ralf Wohlleben, ktorý kvôli obavám zo zaujatosti namietal i dvoch ďalších sudcov.
Mníchovský súd podceňuje situáciu
Miera násilia je v Nemecku v porovnaní s európskymi štátmi veľmi vysoká, hovorí odborníčka na extrémizmus BRITTA SCHELLENBERGOVÁ z Univerzity Ludwiga Maximiliána v Mníchove.
Čo znamená proces pre Nemecko? Narastá pravicový extrémizmus v krajine?
„Proces s Národnosocialistickým podzemím (NSU) je pre Nemecko historickým. Po ľavicovom terore Frakcie červenej armády (RAF) v 70. rokoch nebolo Nemecko zastrašované terorom. Teraz je jasné, že je tu krajne pravicový teror, ktorý viac ako desaťročia bez vedomia bezpečnostných úradov vraždil, prepadával banky a organizoval bombové útoky. V procese ide o dve základné veci: objasniť pravicový extrémizmus a objasniť zlyhanie bezpečnostných zložiek. Preto tá obrovská pozornosť.“
Kde vidíte príčiny vrážd prisťahovalcov? Je to latentná nenávisť časti Nemcov voči cudzincom?
„Pravicový extrémizmus je v Nemecku komplexný problém. Odborníci pomenovali viacero príčin: strach zo sociálneho zostupu v čase krízy, psychické problémy útočníkov, strata dôvery východných Nemcov či ľudí z vidieka v pluralitnú rôznorodú spoločnosť.
Výraznejšia, než je nenávisť Nemcov voči cudzincom, je miera násilia. Tá je v porovnaní s Európu veľmi vysoká. Pravicové násilie proti cudzincom a politickým nepriateľom, čo sú ochrancovia ľudských práv, ľavicoví a demokratickí politici, si od roku 1990 vyžiadalo 183 obetí (podľa mimovládnych organizácií), alebo 62 obetí (podľa štátnej štatistiky) a tisíce ľudí bolo zranených. Násilie NSU bolo namierené proti nemeckej multikulturálnej spoločnosti a demokratickému právnemu štátu.“
Môže proces zlepšiť vzťahy medzi Nemcami a cudzincami?
„Proces môže čiastočne vrátiť dôveru v právny štát alebo o ňu prísť. V Nemecku žije 19,6 percenta cudzincov, to je štvrtina obyvateľstva. Dlhoročné zlyhanie štátu vnímajú veľmi kriticky. Zvlášť nebezpečné by bolo, ak by tak ako v 70. rokoch pri procese s RAF vznikol dojem, že prisťahovalci, cudzinci či menej bohatí ľudia majú od štátu menšiu ochranu.“
Aký verdikt očakávate?
„Som veľmi skeptická. Mníchovský súd už pred procesom pri povolení návštev Beate Zsäpe vyhlásil, že NSU už neexistuje. To je jedna z centrálnych otázok, ktorá musí byť počas procesu i parlamentného vyšetrovania objasnená. Aj prístup k novinárom ukázal, že mníchovský súd si nie je dostatočne vedomý významu procesu pre Nemecko.“
