Moses Mendelssohn bol významný filozof a osvietenec v Berlíne 18. storočia.
Spomína sa vždy ako príklad nemecko-židovskej symbiózy v oblasti vedy a kultúry. Hlásal toleranciu a uznávali ho kresťania i židia. Bol známy v celej Európe. Žiadnu ulicu v meste, kde pôsobil, však doteraz po ňom nepomenovali.
Nedávno sa naskytla príležitosť: Židovské múzeum v berlínskej štvrti Kreuzberg sa rozšírilo o ďalšiu budovu – akadémiu, pred ktorou je malé námestie.
Pretože k hlavným úlohám tejto akadémie bude patriť výskum sociálnych následkov migrácie, bolo by logické, keby ho pomenovali práve po Mendelssohnovi, mysleli si v múzeu. Návrh však neprešiel.
Miestni Zelení, ktorí majú v Kreuzbergu väčšinu, totiž už pred rokmi rozhodli, že aj pre názvy ulíc musí platiť 50-percentná kvóta.
Najprv sú preto na rade ženy. Veď po mužoch pomenovali v centrálnej berlínskej štvrti vyše 300 ulíc, kým po ženách len 10.
Pritom sú známe aj výnimky: Za vlády Zelených a už platného predpisu 50-percentnej kvóty vznikla v Kreuzbergu Rudi-Dutschke-Strasse, pomenovaná po lídrovi študentských nepokojov v 60. rokoch.
Politici miestnej samosprávy však našli zdanlivo šalamúnske riešenie: námestie ponesie názov Fromet a Mosesa Mendelssohnovcov. Fromet bola filozofova manželka.
Mnohí Berlínčania teraz vtipkujú, že aj nové berlínske letisko by mohlo dostať nový názov: z pôvodného Letiska Willyho Brandta by sa mohlo stať Letisko Caroly Brandtovej, Rut Brandtovej, Brigitty Seebacherovej-Brandtovej a Willyho Brandta. Bývalý nemecký kancelár bol predsa trikrát ženatý.
Autor: Vlado Müller
