Moskva 19. júna (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok konštatoval, že na sobotňajšom summite v slovinskej Ľubľane sa nezhodli so šéfom Bieleho domu v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, dosiahli však "veľmi vysokú úroveň" vzájomnej dôvery.
Počas dvaapolhodinového rozhovoru s americkými novinármi v kremeľskej knižnici Putin uviedol, že jeho americký kolega bol na ich stretnutí v Slovinsku "veľmi pozorným poslucháčom".
"Mal som pocit, že slová, ktoré sme povedali na tlačovej konferencii, neboli iba formálnymi vyhláseniami. Odrážali skutočne veľmi vysokú úroveň našej vzájomnej dôvery. Musím povedať, že prezident je príjemným človekom, s ktorým sa dá pozhovárať," povedal Putin novinárom. Je to vôbec prvýkrát od jeho zvolenia za prezidenta vlani v marci, čo ruský prezident pozval amerických žurnalistov na rozhovor do Kremľa.
Putin konštatoval, že s Bushom sa nezhodujú v otázke bezpečnosti. Obaja totiž vidia nebezpečenstvá ohrozujúce bezpečnosť v niečom inom. "V tomto nezaujímame rovnaké stanoviská," uviedol najvyšší ruský predstaviteľ a v tejto súvislosti zopakoval nemenný postoj Moskvy, ktorá je za zachovanie Zmluvy o protiraketovej obrane (ABM) z roku 1972. Jej porušenie by totiž podľa prezidenta Putina ohrozilo zmluvy START I a START II, predpokladajúce zníženie počtu jadrových zbraní.
Vladimir Putin vyjadril obavy z prípadných jednostranných krokov zo strany USA, ako je napr. neplnenie záväzkov v oblasti jadrovej bezpečnosti, dodal však, že jeho krajina je pripravená v nevyhnutnom prípade posilniť svoj jadrový arzenál.
Krajiny ako Severná Kórea neohrozujú podľa Putina bezpečnosť USA, pretože Severná Kórea má iba staré nemecké a sovietske raketové technológie. Ruský prezident považuje za skutočnú hrozbu náboženských extrémistov, ako je afganské hnutie Taliban.
Putin vyslovil presvedčenie, že Bushom presadzovaný národný systém protiraketovej obrany (NMD), ktorý má chrániť USA pred prípadnými útokmi nebezpečných a nevyspytateľných štátov, nebude nikdy spoľahlivo fungovať. "Je to, ako keby ste chceli, aby guľka z jednej zbrane trafila vystrelenú guľku z ďalšej zbrane. Experti v súčasnosti zhodne tvrdia, že je to nemožné dosiahnuť," povedal šéf Kremľa.
Ruský prezident však vo všeobecnosti označil Busha za dobrého partnera pre dialóg. Reagujúc na tvrdenia o tom, že súčasný americký prezident zvykne byť nervózny a netrpezlivý, Putin konštatoval, že George W. Bush sa, naopak, v rozhovore s ním ukázal ako "veľmi pozorný poslucháč".
Bush bol taktiež zhovievavý k Putinovým pokusom o rozhovor v angličtine. "Pokúsil som sa povedať niekoľko slov prezidentovi Bushovi v angličtine. Bol veľmi milý. Predstieral, že rozumie, o čom hovorím," uviedol Putin.
"Sme spokojní s partnerom, ktorého sme našli v prezidentovi Bushovi. Myslím si, že úroveň vzájomnej dôvery je najdôležitejšou vecou, ktorú sme dosiahli," povedal Putin americkým novinárom pri stole s čajom, kávou a pečivom.
V reakcii na obavy Washingtonu Putin taktiež dementoval informácie, podľa ktorých Rusko predáva zbrane Iránu a pomáha šíriť technológie zbraní masového ničenia.
Napriek dlhému trvaniu sa interview nedotklo otázok ako je rozširovanie NATO, situácia na Balkáne a Putinova návšteva v Juhoslávii a Kosove.
V súvislosti s Čečenskom Putin vyhlásil, že je už "unavený" opakovaním postoja Moskvy v čečenskej otázke. Postup Kremľa v odštiepeneckej republike by podľa neho nepochopil už iba "hluchý človek". Uviedol, že nedovolí, aby sa z Čečenska stalo miesto, odkiaľ sa budú viesť teroristické útoky proti Rusku.
Ruský prezident sa nevyhol ani odpovedi na otázky týkajúce sa jeho niekdajšieho pôsobenia v bývalej sovietskej tajnej službe KGB. Ako uviedol, jeho minulosť v KGB ho zaraďuje medzi uznávaných štátnikov, ako sú Henry Kissinger či otec súčasného amerického prezidenta George Bush.
"Keď som sa rozprával s Kissingerom a povedal som mu, kde som pracoval, pouvažoval o tom a povedal, že všetci slušní ľudia začínali v tajnej službe," vyhlásil Vladimir Putin. Ako dodal, ani Bush senior "nepracoval v práčovni, ale v (americkej Ústrednej spravodajskej službe) CIA".
Putin pôsobil ako príslušník KGB v bývalom východnom Nemecku. V rozhovore s americkými novinármi tajnú službu obhajoval. Podľa jeho vyjadrenia KGB neprenasledovala ľudí v časoch, keď vstúpil do jej radov.
2 sla pel