Agentúrne spravodajstvo sme nahradilo autorským článkom SME
ISLAMABAD, BRATISLAVA. Na jeseň 2007 sa do Pakistanu po ôsmich rokoch v dobrovoľnom exile vrátila dvojnásobná expremiérka Benazír Bhuttová. Chcela vo voľbách poraziť prezidenta Parvíza Mušarráfa a prebrať moc.
Od začiatku sa jej vyhrážali smrťou. Prvý pokus o atentát krátko po návrate prežila, no zomrelo pri ňom 136 ľudí.
Z druhého už nevyviazla, samovražedný útočník ju zabil koncom decembra na predvolebnom zhromaždení.
Tie najcitlivejšie prípady
Pakistan
Krajina prevratov
- Pakistan vznikol v roku 1947, odvtedy zažil tri vojenské prevraty.
- Armáda v krajine dokopy vládla 33 rokov.
- Zatiaľ sa nestalo, že by si v Pakistane dve vlády pokojne vymenili moc po demokratických voľbách.
- Šancu na to bude mať o týždeň po voľbách.
V roku 2008 zaútočili islamisti na indický Bombaj. Počas troch dní bojov zabili 166 ľudí, prežil len jediný z nich, no aj ten dostal trest smrti. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že teroristi boli z pakistanskej skupiny Laškar-i-Taíba.
Oba na prvý pohľad nesúvisiace prípady spája jedno meno – Čaudrí Zulfikár Alí. Prominentný pakistanský prokurátor, ktorý chcel za Bhuttovej smrť súdiť Mušarráfa. V najbližších týždňoch mal navyše predložiť dôkazy proti siedmim členom Laškari–Taíba, ktorí pomáhali útočníkom z Bombaja. Už to neurobí.
V piatok na neho zaútočili neznámi strelci, keď mieril v aute na súd. Priamo na ulici v okrajovej štvrti Islamabadu na neho spustili paľbu a potom ušli. Alího previezli do nemocnice, kde zomrel.
V pakistanskom právnickom systéme sa Alí stal symbolom boja proti islamistom. Rozhodoval o tom, ktoré prípady pôjdu pred súd, z prokuratúry odišiel v roku 2010, no ostal poradcom pre najcitlivejšie prípady.
Tak sa dostal aj k vražde Bhuttovej. Ako objednávateľa útoku na začiatku označil piatich členov pakistanského Talibanu, ktorý sa mu opakovane vyhrážal smrťou. Potom sa prekvapujúco zameral na exprezidenta Mušarráfa.
OSN verzus Mušarráf
Ten bol v tom čase už v dobrovoľnom zahraničnom exile, no pokus o jeho stíhanie aj tak rozhneval vplyvnú pakistanskú armádu, z ktorej vzišiel aj Mušarráf.
Neobvinil ho za to, že by si vraždu politickej súperky objednal, ale za to, že ju dostatočne neochránil, keď sa jej vyhrážali.
Túto verziu podporilo aj vyšetrovanie OSN. V roku 2010 vydala organizácia správu, podľa ktorej Bhuttová nemusela zomrieť, ak by bola jej ochrana dostatočná. Spomína sa napríklad to, že expremiérka žiadala o ochranku zo zahraničia, no Mušarráf to znemožnil.
Exprezident, ktorý sa dostal k moci v roku 1999 vojenským prevratom, však vinu odmieta. V marci sa dokonca vrátil z exilu, aj keď vedel, že mu hrozí stíhanie. Chcel kandidovať v budúcotýždňových voľbách, namiesto toho skončil v domácom väzení.
Najnásilnejšie voľby
„Bolo to veľmi hlúpe rozhodnutie. Rozpadla sa mu strana, nemá žiadnu podporu medzi ľuďmi, a napriek tomu trval na svojom návrate. Keby ostal v Londýne, nikto by sa oňho nezaujímal. Takto sa opäť hovorí o starých témach, na ktoré sme chceli všetci zabudnúť,“ povedal pre SME známy pakistanský novinár a autor kníh o Talibane Rašíd Ahmed.
Pakistan totiž čakajú budúcu sobotu parlamentné voľby, po ktorých vôbec prvýkrát v histórii krajiny môže prísť k demokratickému odovzdaniu moci. Favoritom je Naváz Šaríf, ktorého z premiérskeho kresla zvrhol práve Mušarráf.
BBC píše, že toto sú asi najnásilnejšie pakistanské voľby vôbec. Útočia na seba prívrženci rôznych strán a všetkým sa vyhráža Taliban.
Pokoj bude strážiť 70-tisíc vojakov a ďalšie tisíce policajtov. To, čo Pakistan teraz naozaj nepotreboval, je smrť vplyvného prokurátora.
Kandidáta strany etnických Paštúnov zastrelili aj so synom
V Pakistane v piatok zabili ďalšieho kandidáta v budúcotýždňových parlamentných voľbách.
Saddíka Zamána Chattáka, kandidáta Národnej strany Awamí zastupujúcej etnických Paštúnov, zastrelili aj s jeho trojročným synom, keď vyšli z mešity v meste Karáčí.
Chatták dostal pred útokom niekoľko výhražných odkazov. Informoval o tom hovorca polície Imran Šaukát s tým, že k útoku sa nikto neprihlásil.
Stranám vstupujúcim do volieb sa však priamo vyhrážalo hnutie Taliban, ktoré považuje voľby za "neislamské".
Pre smrť kandidáta budú musieť odložiť voľby v Karáčí, tak ako to už museli urobiť aj v ďalších dvoch volebných obvodoch Hajdarabád a Džhál Magsí, v ktorých takisto zabili kandidátov.
Voľby do národného ako aj provinčných parlamentov sú naplánované na 11. mája.
Nadchádzajúcim voľbám sa pripisuje mimoriadny význam, keďže by mali byť súčasťou prvého pokojného odovzdania moci novej vláde od osamostatnenia krajiny v roku 1947. Obavy pred hlasovaním vyvoláva najmä nábožensky motivované násilie, ktoré si od začiatku predvolebnej kampane 11. apríla vyžiadalo už najmenej 62 mŕtvych.
Na bezpečnosť volieb bude preto dozerať až viac ako 600-tisíc príslušníkov bezpečnostných síl, väčšinou policajtov ale aj kmeňových náčelníkov a dobrovoľníkov.
Voliť sa bude v 73-tisíc miestach po celej krajine, úrady však vytýčili 20-tisíc z nich, ktoré označili za rizikové.
Okrem polície tam vyšlú aj armádu. Ozbrojené zložky prisľúbili prispieť ďalšími 50-tisíc mužmi.
Autor: Matúš Krčmárik
