BAGDAD, TEL AVIV. Štyri mesiace trvajúce protesty irackých sunnitov proti prevažne šiitskej vláde a spory medzi centrálnou vládou a irackými Kurdmi predstavujú podľa analytikov najväčšiu politickú aj bezpečnostnú výzvu od odchodu amerických jednotiek v roku 2011.
Navyše kopírujú dianie v okolitých krajinách, kde sa prehlbujú spory medzi sunnitmi a šiitmi, čo ohrozuje stabilitu regiónu zahrňujúceho Irak, Sýriu a Libanon.
„Nárast nestability v regióne podporovaný sektárstvom a problematickými hranicami predstavuje obrovské riziká. A nielen pre Irak,“ napísala v štúdii International Crisis Group, ktorá sa venuje prevencii konfliktov.
Zavreli hranice
Iracká vláda si zrejme uvedomuje riziká rozšírenia konfliktu a nechala dočasne uzavrieť hranice s Jordánskom, odkiaľ podľa niektorých zdrojov získavajú podporu irackí sunniti. S jordánskymi kmeňovými spoločenstvami majú rodinné väzby a spoločné záujmy.
Bezpečnostná situácia v krajine je dramatická a počty obetí pribúdajú v desiatkach.
Opäť sa prejavil odboj v sunnitských mestách, ktoré mali problém dostať pod kontrolu v prvých rokoch vojny v Iraku aj Američania.
Znovu sa útočí na šiitské objekty a sunnitov trestajú polooficiálne šiitské milície. Vláda v Bagdade neuzavrela ani teritoriálne spory s kurdskou samosprávou, ktoré sú o to pikantnejšie, že ide o územia bohaté na ropu.
Chcú predčasne voľby
V krajine zaznievajú výzvy na rezignáciu vlády a vypísanie predčasných volieb. To by mala byť odpoveď na rastúcu nespokojnosť takmer všetkých sektorov irackej spoločnosti.
Vláda sa však tvári, že má všetko pod kontrolou a podľa irackých médií zavádza o rozsahu problémov, ktoré Irak má.
