Rozruch spôsobila koncom týždňa informácia, že ministerstvo pôdohospodárstva chystá zákaz tataráka, česká verzia tatárskeho bifteka.
Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý by zakázal podávanie surového mäsa a zároveň surových vajec.
Čože, ozvalo sa, takže štát a jeho úradníci nám chcú zobrať ďalšiu z neodcudziteľných slobôd? V tomto prípade slobody dostať pásomnicu či iný parazit. Nebolo už toho veľa?
Tatarák je v Česku ako pokrm legendou. Za komunizmu bol údajne zakázaný, na jedálnych lístkoch ste ho nenašli, ale vedelo sa o krčmách, kde ste si ho mohli u pána šéfa objednať. Táto legenda nepochybne prispela k jeho popularite.
Po prevrate 1989 sa tatarák slávnostne vrátil na piedestál slávy. A začal pripomínať, že limitom slobody je zodpovednosť. Môžeš si dať tatarák, ale pamätaj, že keď si to objednáš v zlom podniku, riskuješ, že stráviš zvyšok noci na záchode. To v tom lepšom prípade. Takže sa nauč o svojej pásomnici rozhodovať sám.
Zhodou okolností sa minulý týždeň objavili informácie, že ministerstvo zdravotníctva urobí ďalší z pokusov zakázať alebo obmedziť fajčenie v reštauráciách. Česko vo vyspelej Európe patrí ku krajinám s najbenevolentnejšími pravidlami v tomto smere.
Čelíme snahe politikov a úradníkov premeniť i Česko na starostlivý štát? Ako sa to vezme, medzi tatarákom na tanieri a popolníkom plným ohorkov je sakramentský rozdiel.
Súhlasím, že milovníci mäsa a fajčiari to vidia podobne. Lenže tým prvým môže každý ohroziť len sám seba, zatiaľ čo tým druhým otravuje vzduch všetkým okolo.
Fajčiari von z krčiem, ale ruky preč od tataráka.
