REYKJAVÍK. Víťazom sobotňajších islandských parlamentných volieb sa stali strany, ktoré nepodporujú vstup krajiny do Európskej únie.
Podľa oficiálnych výsledkov získali Nezávislá strana spolu so spojeneckou Stranou pokroku 51,1 percenta hlasov.
Voliči odmietli úsporný program doterajšej sociálnodemokratickej vlády premiérky Jóhanny Sigurdardóttir, ktorá už oznámila, že po volebnom neúspechu odchádza z politiky.
Podľa politológov na voličov zabral prísľub opozičných strán znižovať dane a odpustiť časť bankových dlhov silne zadlženým domácnostiam.
Predpokladá sa, že novým islandským premiérom sa stane šéf Strany nezávislosti Bjarni Benediktsson (43).
Voliť prišlo historicky najmenej Islanďanov
Benediktsson a predseda Strany pokroku Sigmundur Davíd Gunlaugsson (38) oznámili, že sú pripravení na koaličné rokovania.
Benediktsson zopakoval postoj svojej strany v tom, že si želá zastaviť prístupové rozhovory s Úniou, prisľúbil však referendum o tejto otázke v prvej polovici funkčného obdobia vlády.
Sociálni demokrati odchádzajúcej premiérky Jóhanny Sigurdardóttir získali trinásť percent hlasov.
Do parlamentu sa podľa očakávaní dostala aj Pirátska strana. Stala sa tak vôbec prvou stranou svojho druhu, ktorá by sa dostala do národného parlamentu.
Účasť na hlasovaní presiahla 83 percent, čo je najmenej od získania nezávislosti Islandu od Dánska v roku 1944.
Ľudia nevidia pozitíva vstupu do Únie
Island v roku 2008 tvrdo postihol kolaps bankového sektora, čo otriaslo politickou scénou a zbavilo moci pravicu.
Nová vláda v reakcii na krízu požiadala o členstvo v Únii, no prístupový proces odvtedy nepokročil.
Verejnosť navyše vo svetle súčasných problémov bloku vidí iba málo pozitív vstupu doň.
Ostrov v Atlantickom oceáne s približne 320-tisícmi obyvateľmi má totiž s Úniou dohodu o voľnom obchode a taktiež je súčasťou schengenského priestoru voľného pohybu osôb a tovaru.
