Ruskí špióni fascinovali Edwarda Lucasa už od detstva v Oxforde a neskôr aj ako novinára píšuceho spoza železnej opony.
„Tykal som si a pripíjal so špiónmi z oboch strán, odolával ich lichoteniu a rozprával si s nimi vtipy,“ napísal vo svojej knihe Klam, ktorá sa však nečíta ľahko.
Nie je romantickým pohľadom na dobrodružný svet špionáže, ale skôr varovaním pre Západ, aby nepodceňoval agentov z Východu, ktorých sa po Západe rozliezlo viac ako za studenej vojny.
„Vytvorili akési zločinecké bratstvo, ktoré prevzalo do svojich rúk jednu z najväčších krajín sveta, nesmierne sa obohatili a vodia za nos Západ.“
Edward Lucas udáva štyri hlavné dôvody, prečo za žiadnych okolností nesmieme ruských špiónov podceňovať.
1.Idú proti vlastným občanom
Prípad Sergeja Magnitského rozpútal diplomatickú vojnu medzi USA a Ruskom, ktorá vyvrcholila zastavením adopcií ruských detí do Ameriky.
Ukázala FSB (Federálnu bezpečnostnú službu) ako organizáciu, ktorá neváha zničiť život nevinnému človeku, ktorý sa snažil poukázať na jej praktiky.
Magnitskij odhalil podvod za vyše 230 miliónov dolárov. Mala sa ho dopustiť zločinecká skupina pod vedením FSB.
Namiesto vyšetrovania podvodu Magnitského obvinili, zatkli a neskôr vo väzení umučili na smrť. Zomrel ako 37-ročný.
Spojené štáty preto zostavili takzvaný Magnitského zoznam s ľuďmi, ktorí sa podieľali na jeho zlikvidovaní. Teraz prebieha snaha, aby sa k Američanom pripojila aj Európska únia.
2.Štát v štáte
Ruský manželský investigatívny pár Andrej Soldatov a Irina Boroganová (spolupracujú na projekte agentura.ru) opisujú FSB ako náboženskú políciu Muchabarat v arabských krajinách, ktorá si myslí, že je mimo všetkej kritiky a nevzťahujú sa na ňu požiadavky demokracie.
V knihe The new nobility opisujú organizáciu s približne 200-tisícovou armádou agentov ako „novú ruskú šľachtu“.
FSB pritom nad sebou nemá žiadny ústavný ani právny dozor. Zodpovedá len riaditeľovi a toho si vyberá sám prezident.
Kľúčové funkcie v štáte získali bývalí tajní agenti (prezident Vladimir Putin, jeho pravá ruka Igor Sečin bol vo vojenskej rozviedke, železniciam šéfuje Vadimir Jakunin, tiež bývalý špión).
3.Noví špióni
Nový typ ruského agenta už nepotrebuje zháňať druhú tajnú identitu. Má reálne získané cudzie štátne občianstvo, skutočné meno aj prácu, popri nej však pracuje pre ruskú špionáž.
Príkladom je Anna Chapmanová, ktorá sa vydala za Brita, získala britské občianstvo a neskôr sa presťahovala do Spojených štátov.
Odhalenie desiatich agentov, medzi ktorými bola aj ona, ukázalo novú úroveň ruskej špionáže a vyvoláva otázku, koľko ďalších podobných špiónnych žije medzi nami.
4.Lovia citlivé informácie
Estónsky policajt Hemann Simm bol aktívny už v časoch, keď sa FSB volala KGB, čo však Estónci prehliadli a nechali ho vstúpiť do sveta najcitlivejších informácií v NATO.
Je len jedným z mnohých nedávno odhalených ruských špiónov, ktorí sa zamerali na zbieranie tajných informácií najmä z prostredia NATO a EÚ.
Ruských špiónov odhalili aj v Kanade, Holandsku, Veľkej Británii, Česku a teraz prebieha proces s manželskou dvojicou špiónnych Anschlagovcov v Nemecku.
V Holandsku tento týždeň odsúdili ich spojku, diplomata Raymonda Poeteraya za špionáž pre ruskú rozviedku SVR na dvanásť rokov.
Hoci na Západ nasadili viac ľudí ako za studenej vojny, západné krajiny ich nepovažujú za hrozbu.
Väčšina ruských agentov sa sústredí v Bruseli pre jeho dôležitosť v rámci EÚ aj NATO, Belgičania pritom na nich nasadili len hŕstku zle platených lovcov špiónov.
Zdroj - Edward Lucas: Klam (špióni a klamstvá alebo ako Rusko podvádza Západ), Vydala Mladá Fronta 2012
Aj naivný špión vie urobiť veľa škody
Slovensko je ľahký cieľ, tvrdí Edward Lucas, autor knihy Klam o ruských špiónoch.
Vo vašej knihe píšete, že ruskí špióni sú rovnakou hrozbou pre Západ ako za studenej vojny. Slovenská informačná služba o nich veľmi nehovorí. Je možné, že by ruskí špióni nemali záujem o Slovensko?
Je to možné, ale veľmi nepravdepodobné.
Prečo?
Základný princíp je, že ak Rusko vidí slabosti v ochrane v kontrašpionáži, hneď to využije. Slovensko je ľahký cieľ, hlavne preto, že slovenská vláda nechce vstúpiť do nijakej veľkej bitky. V iných krajinách ako Estónsko, Holandsko, Británia vidíte zatýkania, procesy, čo je dobrým znakom. Robí mi starosti, keď niekto hovorí, že nikdy nechytili ruského špióna. Buď ho nehľadali, alebo ho nechali robiť špionáž.
Pravdou je, že žiadna slovenská vláda nikdy nekritizovala Kremeľ, hlavne pre závislosť od ruského plynu a ropy.
Zoberte si, že v podobnej situácii je aj Estónsko, a napriek tomu zverejnili veľmi detailnú výročnú správu o problémoch s Rusmi.
Keď to porovnáte so studenou vojnou, je teraz v pohybe viac ruských agentov?
Určite ich je teraz viac ako počas studenej vojny vo Washingtone, čo hovorí FBI, a podobne to vidí v Londýne aj MI5. Sú to obrovské počty, mnohí robia na ambasádach ako diplomati, vojenskí či obchodní atašé, mnohí vystupujú ako študenti či turisti, potom sú tiež špióni, ako bola napríklad Anna Chapmanová.
Sú "nelegáli" podľa vás najnebezpečnejším typom agenta?
Vytvoriť špióna ako za starých čias je vďaka elektronickým dátam stále komplikovanejšie. Teraz už celkom rýchlo a podrobne môžete pátrať po identite človeka. Od pádu komunizmu, keď sa zrútila železná opona, už takýto typ agenta nepotrebujete, máte niekoho ako Anna Chapmanová. Volala sa naozaj Anna Chapmanová a zároveň bola ruským špiónom, takzvaným novým špiónom, čo je nebezpečnejšie, pretože si nemusela vytvárať falošnú identitu, použila vlastnú.
Nebola však odhalená Anna Chapmanová len ukážkou amatérstva ruskej rozviedky?
To stále nevieme. Napriek tomu, že navonok vyzerá veľmi naivne, aj hlúpi ľudia dokážu urobiť svoju malú časť práce dobre, vedia druhý štát veľmi poškodiť, aj keď sa pripájajú na internet v Starbuckse.
Prípady odhalených špiónov v Estónsku, Nemecku či Kanade ukazujú, ako ľahko sa vedia dostať k citlivým informáciám. Vedia o nás príliš veľa?
Otázkou je, či informácie, ku ktorým sa dostali, vedia aj použiť. Rusi sú oveľa lepší v tom prvom. Napríklad Estónec Herman Simm, ktorý Rusom poskytoval informácie z prostredia NATO. Chceli od neho, aby zistil, či sa tam pripravuje nejaký komplot proti Rusom, o čom boli presvedčení. Lenže nič také sa nedialo a Rusi s ním lovili akéhosi bájneho jednorožca. Na druhej strane, ak sa ešte nedostali k citlivým informáciám, ktoré môžu použiť, skôr či neskôr sa k nim dostanú. Najviac poškodil Západ asi Kanaďan Jeffrey Paul Delisle odhalením projektu Piatich očí, na ktorom pracovalo viacero krajín.
Prečo je Rusko také posadnuté Západom, ktorý ho už nepovažuje za nepriateľa, ale skôr za partnera?
To je správna otázka, je to úplne asymetrické. My sa vôbec nestaráme o Rusov, zato Putin sa Západom zaoberá celý čas. Odhaľovaním ruských špiónov trávime veľmi malý čas, pretože sa sústreďujeme na al-Káidu, Irán....
Skutočných nepriateľov, nie?
Áno, skutočných nepriateľov. Kým Rusi špehujú vo veľkom nás. Myslím, že je za tým aj historický komplex, ktorý sa zrodil po rozpade Sovietskeho zväzu. Rusko nie je pripravené stať sa normálnou západnou krajinou, pretože by to znamenalo, že sa bude musieť vzdať svojho imperiálneho videnia sveta. A keďže to nemôžu robiť vojensky, zostala im špionáž.
Stretli ste niekedy ruského špióna?
Mnohých.
Ako vyzerajú, čo ich spája?
Sú priateľskí a radi sa rozprávajú. Najviditeľnejší sú tí, čo pracujú na ambasádach. Ľudia z rozviedky (SVR alebo GRU) sú veľmi bystrí, zato ľudia z FSB, s ktorými som sa stretol, sú podivní. Nechcete im vstúpiť do cesty, pretože pripomínajú gangsterov.
Nemali by sa v Moskve viac báť Číny?
Keby akceptovali, že Čína je skutočný problém, museli by sa spriateliť so Západom. Keby som bol na mieste Putina, Rusi by sa mali stať členom NATO, mať so západnými krajinami čo najlepšie vzťahy a prosil by som ich, aby investovali čo najviac na Sibíri, aby zastavili Číňanov. To by urobilo Rusko modernejším aj bohatším.
Čo je hlavným mestom ruských špiónov v Európe?
Určite Brusel, vďaka Schengenu máte stadiaľ všade blízko. Chápu, že porozumenie Európskej únii je veľmi dôležité. Majú však veľké ambasády aj v prekvapivo malých krajinách.
Odhalený špión na Slovensku
Ruskí špióni sa nevyhýbajú ani Slovensku. V roku 2004 naša diplomacia vyhostila nemenovaného diplomata, ktorý pracoval v skutočnosti pre ruskú rozviedku.
V tom čase bol ministrom zahraničných vecí Eduard Kukan.
„Pozval si k sebe do kancelárie ruského chargé d'affairs, veľvyslanec Alexander Udaľcov vtedy nebol v Bratislave, ale nechceli sme už čakať,“ spomína na udalosť po deviatich rokoch vysokopostavený zdroj zo slovenskej diplomacie. „Ruský chargé d´affairs protestoval, ale Kukan sa s ním príliš nebavil, rozhodnutie vyhostiť ho bolo jednoznačné.“
Čo presne ruský špión v prestrojení diplomata na Slovensku robil, diplomacia ani SIS nikdy nezverejnili. Britský magazín Jane´s Intelligence Digest, z ktorého citovala Národná obroda, vtedy napísal, že išlo o zástupcu riaditeľa Ruského centra pre vedu a kultúru. Prvý tajomník na ruskom veľvyslanectve Viktor Parminskij mal údajne verbovať Slovákov na ministerstve obrany.
Presne podľa zvyklostí krátko po afére Rusi recipročne vyhostili slovenského diplomata z našej ambasády v Moskve.
Vyhostenie z roku 2004 bolo vôbec poslednou udalosťou, kedy sa o ruskej špionáži na Slovensku hovorilo. Vyhýbali sa jej aj výročné správy SIS, napriek tomu, že česká BIS o narastajúcich aktivitách ruskej rozviedky v regióne informovala pravidelne.
Ruskí rozviedčíci sa podľa nej zamerali na elitu, biznis, ale aj študentov a vedcov. Médiá odhadovali, že z asi 200 ruských diplomatov v Česku sú takmer dve tretiny v skutočnosti ruskí agenti.
SIS: Našou prioritou je chrániť občanov aj pred tajnými službami
Slovenskej informačnej služby sme sa opýtali na to, či zaznamenala zvýšenú aktivitu ruských tajných služieb na Slovensku a či stála za odhalením ruského špióna v roku 2004. Dostali sme takéto stanovisko.
"Prioritou SIS je a aj zostane ochrana ústavného zriadenia, národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky a zabezpečenie bezpečnosti našich občanov, a to aj pred aktivitami cudzích spravodajských služieb.
V zmysle zákona SIS nepotvrdzuje a ani nevyvracia, či akákoľvek skutočnosť je, alebo nie je predmetom spravodajského záujmu v akomkoľvek prípade. SIS by v mnohých prípadoch rada privítala otvorenejšiu komunikáciu s médiami a verejnosťou. No vzhľadom na charakter práce spravodajskej služby sa k podobným veciam detailnejšie zásadne nevyjadruje. SIS si z profesionálneho hľadiska a prirodzeného rešpektu k partnerským spravodajským službám nedovolí komentovať ich výročné správy.
Viac o prioritách, činnosti, náplni práce, úlohách a výsledkoch SIS nájdete v odtajnenej Správe o činnosti SIS, prvej od roku 2005, ktorá bola zverejnená 23.10.2012. Zverejnená časť správy je informačne limitovaná prísnou ochranou utajovaných skutočností. Je určená širokému okruhu adresátov, pričom plná verzia bola predložená NR SR, ktorá je jediným ústavným orgánom príslušným na oboznámenie sa aj s utajovanou časťou tohto materiálu.
Moderný prístup a zámer dosiahnuť širšiu a intenzívnejšiu komunikáciu s odbornou i laickou verejnosťou, ktorý deklarovalo nové vedenie služby je potrebné chápať v zmysle dikcie zákona o ochrane utajovaných skutočností a vo svetle charakteru práce spravodajskej služby. SIS a vedenie služby majú však striktne a rigorózne zo zákona určené úlohy a povinnosti, ktoré si aj bezodkladne plnia, čo je pravidelne kontrolované príslušnými orgánmi NR SR.
Ubezpečujeme Vás, že SIS aktívne pristupuje k medzinárodnej spravodajskej spolupráci v mnohých oblastiach. SIS v úsilí zvládnuť a efektívne reagovať na výzvy súčasnosti, ktoré stoja pred civilnou spravodajskou službou v podmienkach moderného, demokratického štátu v bezpečnostnej oblasti spravodajstva, je za týmto účelom členom viacerých renomovaných medzinárodných zoskupení, ktoré jej umožňujú intenzívnu multilaterálnu spoluprácu na všetkých úrovniach.
Ide o také zoskupenia ako Civilný spravodajský výbor NATO (CIC), ktorý bol založený v roku 1952 zo spravodajských a bezpečnostných organizácií NATO a v roku 2011 bol začlenený do novej Spravodajskej architektúry Centrály NATO. SIS je tiež napríklad aktívnym členom aj Stredoeurópskej konferencie (MEC), zoskupenia FORUM, Bernského klubu (CbB) a Protiteroristickej skupiny (CTG)."
PhDr. Branislav Zvara, hovorca SIS
