DAMASK, BRATISLAVA. Jásir Júnis žil s rodinou v sýrskej Aleppe. Začiatkom apríla počul výbuch, z vedľajšej miestnosti zas niečo ako kvílenie. To sa jeho manželka a syn snažili nadýchnuť.
„Z úst im išla pena, potom som sa aj ja začal dusiť a srdce mi začalo silno biť,“ opísal svoju skúsenosť pre britský denník Times.
Stihol ešte vybehnúť so svojím synom na ulicu. Potom odpadol a viac si nepamätá. Zobudil sa až v nemocnici, členov svojej rodiny už živých nevidel.
Ak sa jeho slová potvrdia, znamená to, že občianska vojna v Sýrii sa dostala do novej fázy – do akcie nasadili chemické zbrane.
Červená línia
Práve použitie chemických zbraní označil v decembri americký prezident Barack Obama ako červenú líniu, po ktorej už Američania musia aktívne zasiahnuť do vojny.
Tento týždeň Izraelčania tvrdili, že majú dôkazy o použití týchto zbraní. Neskôr sa k nim pridali Briti aj Francúzi, vo štvrtok to nakoniec potvrdil aj americký minister obrany Chuck Hagel.
Najčastejšie sa spomína sarin, jedovatý plyn, ktorý na vojenské účely vyvinuli ešte nacisti.
Sarin
Vyvinuli ho nemeckí vedci, keď sa nacisti pripravovali na druhú svetovú vojnu.
Počas studenej vojny si mocnosti vytvorili obrovské zásoby tohto plynu.
Je dvadsaťkrát jedovatejší ako kyanid. Zabíja tým, že paralyzuje nervový systém.
Okolo použitia chemického arzenálu však stále ostávajú mnohé otázky. Informácia, že sýrsky prezident Bašar Asad tieto zbrane má, neprekvapuje, CIA to tvrdí už dlhodobo.
V 50 skladoch po celej krajine majú vraj asi tisíc ton chemických zbraní.
Už pred mesiacom sa hovorilo aj o tom, že Asadova armáda pripravuje použitie sarinu na vojenské účely. Napísal to internetový magazín Wired, ktorý sa odvolal na nemenovaného amerického predstaviteľa.
„Dostal sa do fázy, že už ich môžu len naložiť na lietadlo a zhodiť,“ povedal zdroj.
O opakovanom použití informovala aj sýrska opozícia. Len vo štvrtok vraj Asadove jednotky zhodili chemické zbrane na časť Damasku.
„Miestny lekár ošetril 75 ľudí s diagnózami ako svalové kŕče, bolesti hlavy, vracanie či zúžené zreničky,“ uviedla organizácia Sýrska podporná skupina, ktorá sídli v Spojených štátoch.
Domnienky a dôkazy
Podľa odborníkov to dokazuje, že v Sýrii jedna z bojujúcich strán použila sarin. Zatiaľ však nikto nevie naisto povedať ktorá, ku skladu s chemickými zbraňami sa totiž mohli dostať aj povstalci.
Západné krajiny len hovoria, že „pravdepodobne to bol Asad“. Dôkazy navyše nehovoria o nasadení vo veľkom, ale skôr o jednotlivých incidentoch.
Priznáva to aj Hagel, ktorý sa chce vyhnúť omylu spred desiatich rokov, keď Američania obhajovali inváziu do Iraku aj zbraňami hromadného ničenia, ktoré nikdy neobjavili.
„Podozrenie je jedna vec, ale dôkazy niečo iné,“ rozprával opatrne.
Otázkou ostáva aj to, ako by mohli spojenci zasiahnuť. Pri bombardovaní skladu by totiž mohlo dôjsť k veľkým civilným obetiam.
Vyslaná armáda by sa zas stala terčom pre vládne jednotky, ale aj pre islamistov, ktorí bojujú na strane opozície. Tí by sa tak mohli ľahko dostať k chemickým zbraniam, čomu sa chce Západ vyhnúť.
Biely dom nevie, kto to bol
Sarinový útok zatiaľ nepresvedčil Obamu na intervenciu.
WASHINGTON, BRATISLAVA. „Pracujeme na tom, aby sme definitívne vedeli zhodnotiť, či bola červená čiara prekročená,“ citoval magazín Foreign Policy nemenovaného vysokého predstaviteľa Bieleho domu, či použitie nervového plynu sarin môže byť dôvodom na vojenskú intervenciu v Sýrii.
Tou červenou čiarou je podľa neho stále použitie chemických zbraní, respektíve ich presun do rúk teroristických skupín.
Šéfka senátneho výboru pre tajné služby Dianne Feinsteinová hovorí jasne, že „bola prekročená a musíme zabrániť, aby k tomu došlo v ešte väčších rozmeroch“. Sýria má najväčšie zásoby chemických zbraní na Blízkom východe a „mohla by nimi zabiť desaťtisíce ľudí“.
Podľa Washington Post nesedí, prečo by režim Bašara Asada použil sarin v malom množstve, aby mu to stálo za ten risk.
„Z armádnej perspektívy nemá zmysel používať chemické zbrane po troche,“ povedal pre Foreign Policy expert Ralf Trapp. Podľa Economistu Asad možno testuje Západ, ako ďaleko môže zájsť proti nepriateľom.
Mirek Tóda
Chemické útoky v dejinách
1. Na Francúzov použili yperit
Medzinárodné zmluvy z prelomu storočí síce zakazovali využitie jedovatých plynov, no do konca prvej svetovej vojny sa vyrobilo až 124-tisíc ton bojových plynov. Ako prví ich použili Francúzi, no veľmi rýchlo sa k nim pridali aj Nemci.
V zákopových vojnách sa využíval najmä fosgén, legendárnym sa stal yperit, ktorý dostal názov podľa mesta Yprés, kde ho Nemci použili. Plyny zabili asi 88-tisíc vojakov, viac ako milión ľudí zranili. Ešte väčší vplyv mali v tom, že vyvolávali paniku.
2. Japonci robili pokusy v Číne
Aj keď mierová zmluva z Versailles opäť zakázala používanie chemických zbraní, Japonci ju na východoázijskom fronte porušovali, najmä pri invázii do Číny. Tieto národy považovali za „podradné“, v neslávne známej jednotke 731 v Mandžusku robili experimenty na zajatcoch. Proti západným mocnostiam ich pre strach z odplaty nenasadili.
Na európskom fronte sa vo väčšej miere nepoužili nikde, aj keď nacisti v rámci prípravy na vojnu vytvorili jedovatý plyn sarin.
3. Američania vo Vietname ničili džungľu
Americká armáda využívala vo vietnamskej vojne herbicídy. Ich cieľom nebolo zabíjať ľudí, ale zničiť vegetáciu na území južného Vietnamu. Chceli tým prinútiť miestnych vysťahovať sa do oblastí, ktoré kontroluje vláda, ale zároveň aj „preriediť“ džungľu, v ktorej sa ukrývali vojaci Vietkongu.
Zasiahli tým šesť miliónov akrov pôdy, zabili tisíc roľníkov, najviac to zasiahlo malé deti, ktoré mali problémy dlho po skončení vojny.
4. Saddám zabíjal Iráncov aj vlastných
Vojna Iránu s Irakom sa začala v roku 1980, keď iracký diktátor Saddám Husajn napadol susedný štát. Irak od začiatku zhadzoval z lietadiel yperit a iné chemické zbrane. Zabil tým asi stotisíc iránskych vojakov.
Krátko pred koncom vojny v roku 1988 Husajn zaútočil aj na kurdskú dedinu Halabdža, kde chemickými zbraňami zabil päťtisíc ľudí. Keď v roku 1991 spustili inváziu do Iraku spojenecké jednotky, Husajn proti nim už chemické zbrane nepoužil.
Matúš Krčmárik
