DALLAS, BRATISLAVA. Kým predtým bolo jeho meno dennodenne v správach, za posledné štyri roky o ňom takmer nebolo počuť.
Utiahol sa do izolácie, napísal biografiu a venoval sa svojim záľubám: golfu, ranču a najnovšie maľovaniu. Do správ sa nedávno dostal ako dedko, keď sa mu narodila prvá vnučka.
Teraz sa to zmenilo. Štyridsiaty tretí americký prezident George Walker Bush sa vrátil do hlavných amerických správ, dal nieľkoko rozhovorov (pre Fox News dokonca dva).
To všetko pred štvrtkovým otvorením jeho prezidentskej knižnice, ktorú za 500 miliónov postavili v Dallase.
Múzeum a archív, ktoré majú aj iní americkí prezidenti, má pomôcť presvedčiť Američanov, že nebol až takým zlým prezidentom, za akého ho považovali, keď opustil úrad.
Všetci živí prezidenti
Fakty
Prezidentské knižnice
Majú ju trinásti americkí prezidenti.
Stavajú sa za súkromné peniaze, udržiavajú ich za štátne.
Ročne ich navštívi 2 milióny ľudí. Najviac Reaganovu.
Na dnešné slávnostné otvorenie si pozval osemtisíc hostí a všetkých štyroch žijúcich amerických prezidentov: Jimmyho Cartera, Billa Clintona, súčasného prezidenta Baracka Obamu a svojho otca Georgea Busha staršieho.
Takéto stretnutie býva vzácne, naposledy sa spolu stretli v posledné dni Bushovho úradu v roku 2009.
Prezidentská knižnica v podstate žiadnou knižnicou nie je. Je to skôr múzeum a archív, kde vystavujú dokumenty, fotografie či dary z obdobia jeho prezidentovania. Osem rokov Georgea Busha ovplyvnil najmä 11. september 2001.
Medzi 70 miliónmi strán archívnych dokumentov, 40tisíc artefaktmi či 80 terabajtami digitálnych informácií prevláda najmä vojna proti teroru, ktorú potom vyhlásil.
Práve to, že po 11. septembri sa na americkej pôde neodohral žiadny teroristický útok, považuje za svoj najväčší úspech. Krátko po bombách na bostonskom maratóne to rezonuje ešte viac.
„Prezidentská knižnica je kľúčom pre bývalých prezidentov, aby získali lepšie miesto v americkej histórii,“ povedal pre Los Angeles Times Benjamin Hufbauer z univerzity v Louisville.
„Odkaz je to, na čom na konci záleží, a nevzdáte sa ho, bojujete oň, keď už nie ste vo Washingtone,“ dodal pre CBS historik Douglas Brinkley.
Populárnejší, ako býval
Ako sa teda na vlastnú minulosť pozerá George Bush? „Chce, aby si ho pamätali ako štátnika a nie ako jastraba,“ napísal portál Politico, ktorý si všimol, že málo miesta dáva kľúčovým „jastrabom“ svojej administratívy - napríklad viceprezidentovi Dickovi Cheneymu.
Za posledné roky pritom Američania na prezidenta, ktorý viedol podľa mnohých neoprávnenú vojnu v Iraku, zvýšil deficit, ale bol aj pri zrode najväčšej ekonomickej krízy od 30. rokov, mierne zlepšil.
V roku 2009 ho podporovalo 33 percent (najmenej od odchodu Nixona v roku 1974), teraz je to už 47 percent. Iní bývalí prezidenti však mali v čase otvorenia knižnice väčšiu podporu.
Prečítajte si tiež:
Washington Post analyzuje Bushovu éru v 24 grafoch
Oválna pracovňa aj cadillac
Prezidentská knižnica Billa Clintona v Arkansase má ako jediná kópiu Oválnej pracovne.
LITTLE ROCK. Do mesta Little Rock, metropoly štátu Arkansas, veľa dôvodov ísť na návštevu turisti nemajú. Hlavnou atrakciou tu je len knižnica prezidenta Billa Clintona.
Hneď pri vstupe do presklenej budovy, ktorú otvorili v roku 2004, návštevníka zaujme čierny cadillac. Ide o pancierovanú limuzínu, ktorú Bill Clinton používal v úrade.
Na poschodí si zasa môžno pozrieť fotografie či dokumenty z každého z ôsmich Clintonových rokov. Na jednej zo snímok je odfotený aj s bývalým československým (vtedy českým) prezidentom Václavom Havlom.
Jediné, čo tu trochu chýba, je väčší priestor pre Clintonov škandál s Monikou Lewinskou.
Clintonova knižnica, ktorá ročne prijme asi 350-tisíc návštevníkov, má ako jediná aj presnú kópiu Oválnej pracovne. V replike situačnej miestnosti, kde sa schádza vláda, si môžete sadnúť na miesta ministrov.
Američania dokážu zo spomienok prezidenta pripraviť zaujímavé popoludnie. Tie Clintonove lákajú spolu s Reaganovými najviac.
