MOSKVA. Na ruskom súde v Moskve sa vo štvrtok konalo pojednávanie prípadu zameraného proti mimovládnej organizácii Golos zaoberajúcej sa monitorovaním volieb.
Dôvodom je, že údajne nedeklarovala štatút „zahraničného agenta“. Je to prvý takýto proces od zavedenia kontroverznej legislatívy v roku 2012.
Mimovládka dostal pokutu pre peniaze zo zahraničia
Ruské ministerstvo spravodlivosti obviňuje organizáciu Golos (Hlas) z toho, že dostáva peniaze zo zahraničia a v rozpore so zákonmi sa neoznačila za zahraničného agenta.
Golos dostal pokutu za prijatie 50-tisíc eur od Nórskeho helsinského výboru, ktorý podporuje ľudí prenasledovaných pre svoj názor. Organizácia uviedla, že celú sumu po prijatí obratom previedla na účet darcu.
Zástupcovia mimovládky trvajú na svojej nevine a tvrdia, že už nedostávajú zahraničné peniaze práve preto, aby sa za zahraničného agenta nemuseli označiť.
Rozhodnutie prijali po 15 minútach
Popredný aktivista združenia Na ochranu práv voličov - Golos Grigorij Melkojanc uviedol, že proti rozhodnutiu o udelení pokuty sa odvolajú na súde a obrátia sa aj na Ústavný súd, aby posúdil, či je zákon v súlade s ústavou.
Melkonjanc poznamenal, že bol prekvapený, že sudkyňa dnes prijala rozhodnutie o pokute pre Golos po 15 minútach pojednávania.
"Zdá sa, že vedela vopred, ako rozhodne - bez ohľadu na dôkazy, ktoré by boli predložené na súde," uviedol.
Výkonná riaditeľka Golos Julia Šibanovová dnes po udelení pokuty uviedla, že ňou vedené združenie pravdepodobne čaká likvidácia.
Nahnevali Putina
Skupina nahnevala ruské úrady upozorňovaním na rozsiahle porušovania zákona počas parlamentných volieb v roku 2011 a prezidentských volieb v roku 2012, ktoré vyniesli do prezidentského kresla po tretíkrát Vladimira Putina.
AP pripomína, že pozorovatelia organizácie Golos po voľbách v roku 2011 zverejnili dôkazy o manipulácii s výsledkami hlasovania.
Putin po svojom návrate do prezidentského kresla vystupňoval prenasledovanie mimovládnych organizácií.
Podporil prijatie série zákonov zahŕňajúcich povinnosť pre organizácie financované zahraničím niesť označenie "zahraničný agent".
K tomu kroku pristúpil po rozsiahlych protestoch proti jeho vláde, z ktorých podpory obvinil americké ministerstvo zahraničia.
Niektoré skupiny sa odmietli zaregistrovať ako zahraničný agent s odôvodnením, že toto pomenovanie pripomína špionáž. Aktivisti prenasledovanie označili za návrat do sovietskych čias.
