Povedz mi, aké je to niekoho zabiť, môže byť motto filmu o hrdých a masových vrahoch komunistov v Indonézii.
Dokumentárny film Akt zabíjania (The act of killing) o tom, ako sa Indonézia pred polstoročím zbavila komunistov, ktorý som mal možnosť vidieť pred pár dňami, je takmer nestráviteľný.
Jeho premietanie nebolo celkom legálne a väčšina filmového štábu zostala v anonymite.
Kontroverzný dokument amerického režiséra Joshuu Oppenheimera sa vracia k udalostiam z roku 1965, keď sa režim generála Suharta ujal moci za pomoci armády, ktoré sa skončili masovou popravou ľavicových intelektuálov, komunistov a etnických Číňanov.
Genocída (podporovaná Spojenými štátmi) si vyžiadala asi milión ľudských životov. Jedným z katov bol aj istý Anwar Congo.
Pouličného gangstra povýšila armáda na vodcu čaty, ktorá nenávidela komunistov, lebo bojkotovali americké filmy.
Anwar a jeho kamaráti v dokumente viac než ochotne rekonštruujú svoje spomienky na vlastnoručné popravy, na ktoré sú hrdí. Je to, akoby ste na plátne videli Hitlera a jeho prisluhovačov, ako sa zabávajú a občas si aj zatancujú pri opisoch zločinov proti ľudskosti.
Daní „gangstri“, ako si sami hovoria, stále slobodne žijú a tvária sa ako hrdinovia.
Dnes sa Anwar teší rešpektu ako zakladajúci člen polovojenskej organizácie, ktorej čelní predstavitelia sedia vo vládnych kruhoch. Aj preto sa jeho kamaráti neboja žartovať o korupcii, znásilňovaní ani podvodoch vo voľbách.
Jeden z Anwarových spolukumpánov, masový vrah Adi Zulkadry, ktorý žije bez akýchkoľvek výčitiek svedomia, na svoju obhajobu vo filme poznamenáva: „Vojnové zločiny sú definované víťazmi. Ja som víťaz, čiže si môžem napísať vlastnú definíciu.“
Až neskôr som si uvedomil, že som takmer celé premietanie neveriacky krútil hlavou.
Je to silný, surreálny a hrozivý film, ktorý musíte vidieť, aby ste uverili.
Autor: Juraj Sedlák
