BRUSEL, BRATISLAVA. Keď ju pred viac ako troma rokmi zvolili za prvú šéfku európskej diplomacie, jej meno takmer nikto nepoznal.
Mnohí pochybovali o vyštudovanej ekonómke, ktorá ešte neviedla politický úrad a k zahraničnej politike sa najbližšie dostala ako eurokomisárka pre obchod.
Dnes meno barónky Catherine Ashtonovej poznajú v Bruseli i mimo neho. Pochybnosti vystriedala istota. Ashtonová nedokázala v novom úrade získať pre Úniu väčší vplyv v zahraničnej politike.
Nepodarilo sa jej skoordinovať názory 27 členských štátov tak, aby Únia reagovala rýchlo a jednotne.
V minuloročnom hodnotení osemsto novinárov, analytikov a lobistov v Bruseli dopadla Ashtonová medzi eurokomisármi najhoršie.
Z desiatich bodov dostala dva.
Reaguje neskoro
Plusy a mínusy
Plusy
- Pracovitá, veľa cestovala.
- Dosiahla dohodu medzi Srbskom a Kosovom.
- V novom úrade sa nestala hlasom európskej zahraničnej politiky, reagovala na dôležité udalosti neskoro.
- Členské štáty ju nerešpektujú.
V utorok ju kritizoval zahraničný výbor Európskeho parlamentu, ktorý hodnotil činnosť európskej diplomatickej služby dva roky od jej založenia.
Ten mal Ashtonovej v jej novom úrade pomáhať.
Európski diplomati podľa výboru „potrebujú správne politické vedenie ich šéfa, jednoduchšie štruktúry, lepšiu koordináciu a dlhodobé strategické plánovanie,“ zhodli sa poslanci eurovýboru.
Podľa šéfa výboru Elmara Broka, ktorého cituje magazín Der Spiegel, reaguje Ashtonová na udalosti vo svete príliš neskoro a dovoľuje členským štátom diktovať jej obsadenie diplomatických postov.
Ani Ashtonovej kritici však nepopierajú, že dostala takmer nesplniteľnú úlohu, keď mala vybudovať európsku diplomatickú službu, do ktorej chceli hovoriť členské štáty i Európska komisia.
Po dvoch rokoch má služba kancelárie v 140 krajinách a k dispozícii asi 2000 diplomatov plus ďalších 1500 v bruselskej centrále.
Je to úspech, no Únia stále nevie reagovať spolu na zahraničné udalosti a krízy.
Ashtonovú museli viackrát vyzvať, aby navštívili Egypt po páde Husního Mubaraka, nedarilo sa jej zareagovať na vývoj v Líbyi či v Sýrii, kde Briti a Francúzi postupujú zvlášť. I v Mali intervenovali Francúzi sami.
Úspech, ktorý si môže Ashtonová pripísať osobne, je nedávna dohoda medzi Srbskom a Kosovom.
Prídu reformy
„Bola veľmi opatrná a v niektorých momentoch nereagovala dosť rýchlo a váhala, ale súčasne treba povedať, že mala veľmi ťažké podmienky,“ hovorí pre Deutsche Welle Janis Emmanoulidis z bruselského Centra pre európsku politiku.
Európsku diplomatickú službu i zahraničnú politiku čakajú reformy, ale barónka Ashtonová ich už presadzovať nebude. Nemá šancu, aby ju zvolili na druhé obdobie, sama oznámila, že budúce leto končí.
O jej nástupcovi je ešte skoro hovoriť, vynikajú však dve mená: poľský šéf diplomacie Radoslav Sikorski a jeho švédsky kolega Carl Bildt.
