GUANTÁNAMO, BRATISLAVA. Mnohých tu bez súdu väznia desaťročie.
Niektorým už pred piatimi rokmi Američania povedali, že nepredstavujú hrozbu a môžu ich prepustiť.
Napriek tomu na neslávne známom americkom zadržiavacom stredisku zostávajú.
Tri roky po termíne
Guantanámo
Hladovka väzňov
Zadržiavacie stredisko je na americkej základni na Kube.
Vzniklo v roku 2002, keď sem začali voziť ľudí zadržaných počas vojny proti teroru.
Dohromady tu bolo 779 ľudí, v súčasnosti ich je 166.
Barack Obama ho chcel zatvoriť, no doteraz sa mu to nepodarilo. Väčšinu zadržaných určili na prepustenie.
Väčšina zo 166 zadržiavaných na americkej základni Guantánamo na Kube preto v súčasnosti drží hladovku.
Podľa amerických predstaviteľov neprijíma potravu 84 väzňov, ľudskoprávne organizácie a právnici hovoria, že je ich ešte viac.
Je to reakcia na to, že ani tri roky po termíne sa prezidentovi Barackovi Obamovi nepodarilo Guantánamo zatvoriť.
Hoci hladovky tu bývajú časté, tá súčasná je svojím rozsahom jedna z najväčších.
Prví väzni začali odmietať jedlo vo februári. Rozbuškou bola konfiškácia osobných vecí ako listy či fotografie a prehľadávanie Koránov.
Pred týždňom sa situácia vyhrotila, keď dozorcovia poslali viac než tretinu väzňov na samotku za zakrývanie kamier. K hladovke sa pridali ďalšie desiatky zadržaných. Dvaja sa pokúsili o samovraždu.
Keďže Američania nechcú, aby im zadržaní muži umierali, už pätnástich násilím kŕmia hadičkami, piatich previezli do nemocnice.
Skutočnou príčinou hladovky je beznádej mnohých väzňov na základni Guantánamo, na ktorej existenciu sa za posledných pár rokov akoby zabudlo.
A pritom to vyzeralo, že jedna zo škvŕn americkej vojny proti teroru čoskoro skončí.
Demokratický prezident Barack Obama ako jednu z prvých vecí v úrade v roku 2009 podpísal dokument, že do roka Guantánamo zruší. Nariadil tiež, aby sa overilo, koľko väzňov nepredstavuje hrozbu a nie sú proti nim žiadne dôkazy, že by boli teroristami.
Proti Obamovmu plánu sa však postavil Kongres. Ten prijal zákon, ktorým zakázal premiestniť väzňov na americkú pôdu: nemôžu ich sem prepustiť ani tu s nimi viesť súdne procesy.
Mnohých nemôžu prepustiť do domácich krajín, pretože by im tam hrozilo porušovanie práv, a iné štáty ich už prijať nechcú.
Väčšina na prepustenie
Zo 166 zadržiavaných sú podľa portálu Huffington Post traja ľudia, ktorých odsúdili. Sedem ľudí je z niečoho obvinených, ďalších 24 môžu obviniť v budúcnosti.
Zo zvyšku je 86 takých, ktorých Obamova skupina uznala za vhodných na prepustenie.
Jedným z nich je aj Samír Nadží al-Hasan Mokbel. Hladovku drží už od 10. februára a v článku pre New York Times sa sťažoval, že ho nútene kŕmia hadičkami, aby nezomrel.
Podobne ako asi 30 ďalších je z Jemenu, kde ho Američania nechcú prepustiť, lebo sú tam v poslednom čase aktívni teroristi.
„Verím, že pre našu bolesť sa oči sveta opäť raz uprú na Guantánamo. Skôr ako bude príliš neskoro,“ napísal pre denník.
