Francúzske protesty proti homosexuálnym zväzkom sa začali pokojne, kým sa nepridali radikáli.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom.
PARÍŽ, BRATISLAVA. Tvár homofóbie. Fotografiu s takýmto názvom uverejnil pred dvomi týždňami na Facebooku Wilfred de Bruijn, holandský homosexuál, ktorého zbili pri prechádzke ulicami Paríža s partnerom. Bol na nej on krátko po útoku.
Protesty proti svadbám homosexuálov v posledných týždňoch nabrali násilnú podobu. Francúzsky parlament, v ktorom dominujú socialisti prezidenta Francoisa Hollanda, napriek tomu dnes zákon schválil.
Legalizácia zväzkov párov rovnakého pohlavia totiž patrila medzi hlavné sľuby jeho prezidentskej kampane.
Fakty
Homosexuáli
Manželské zväzky párov rovnakého pohlavia sú legálne v 14 krajinách.
Mnoho krajín uznáva registrované partnerstvá, medzi nimi Česko i Maďarsko.
V niektorých krajinách za homosexuálne aktivity hrozí trest smrti. Ide najmä o moslimské krajiny ako Irán, Sudán či Saudská Arábia.
Keď sa však téma dostala do parlamentu, vyšli do ulíc státisíce ľudí. Začalo sa to koncom roka, v januári už proti vládnemu zámeru protestovalo 340tisíc ľudí.
Spočiatku išlo o pokojné protesty, ktoré viedla najmä katolícka cirkev.
„Ak by išlo o ukončenie diskriminácie homoseuxálov, o upevnenie ich zväzkov, bola by som za. Prezident Hollande však rozkladá spoločnosť tým, že ničí koncept matky a otca,“ cituje BBC najvýraznejšiu tvár protestov, komičku s umeleckým menom Frigide Barjot. Nepáči sa jej, že zákon povoľuje aj adopciu detí pármi rovnakého pohlavia.
V posledných týždňoch situáciu začali využívať ultrapravicové skupiny, ktoré sa postavili na čelo protestov. Začali útočiť na homosexuálov, napadli gay bary v Lyone a Bordeaux. Zástancom zákona v parlamente sa vyhrážali smrťou.
Napätie vyvrcholilo niekoľko dní pred schvaľovaním zákona, keď sa počas nočných demonštrácií dostali do konfliktu s políciou, čo sa skončilo zatknutím viac ako sto ľudí.
Napäté bolo aj rokovanie v parlamente. Pravicová opozícia naťahovala diskusiu, navrhla množstvo pozmeňovacích zákonov, napríklad aj schválenie polygamie a zväzkov so zvieratami, všetko „v mene zrovnoprávnenia rôznych sexuálnych orientácií“. Celá parlamentná debata trvala šesť mesiacov.
Deti bez matky a otca
Súčasťou zákona sú aj adopcie homosexuálnymi pármi, čo jeden opozičný poslanec označil za „zabíjanie detí“, ktoré potom nebudú mať právo na matku a otca.
Vládni poslanci zasa radikálnych pravicových demonštrantov označili za priaznivcov režimu vo Vichy, ktorý počas druhej svetovej vojny kolaboroval s nacistami.
„Vôbec nie som homofób, ale tu ide o práva detí na rodinu. Vediem boj za Francúzsko, preto je pre mňa veľmi ťažké stráviť, keď ma označujú za nacistu alebo proti mne nasadia slzný plyn,“ cituje Guardian Thibaulta Genina, poslanca ultrapravicového Národného frontu.
Postoje k homosexuálom vo svete. Zdroj: The Economist
Napriek odporu Vatikánu
Protesty nakoniec miernu zmenu priniesli. Zo zákona vypadla klauzula, ktorá schvaľovala umelé oplodnenie pre lesbické páry. V budúcnosti to však vláda môže presadiť ako samostatný zákon.
Francúzsko sa dnes stalo štrnástou krajinou na svete, kde sa môžu brať ľudia homosexuálnej orientácie, prvou bolo v roku 2001 tradične liberálne Holandsko.
Vatikán sa proti tomu staval od začiatku, kardinál Joseph Ratzinger, ktorý sa neskôr stal pápežom Benediktom XVI., v roku 2003 označil zväzky homosexuálov za nemorálne, neprirodzené a škodlivé. Napriek tomu ich neskôr legalizovali aj tradičné katolícke krajiny ako Španielsko či Portugalsko.
Naposledy sa k nim v posledných týždňoch pridali Uruguaj a Nový Zéland, o zákone už rokuje aj britský parlament.
